Je ráno už budík zazvoní, mesiac zapadol snívaš o šťastí a si tak krásna aj keď vankúš skrýva tvoju tvár.
Ako každú stredu odchádzam.

Som dávno preč kým dosnívaš sny, potom začne zas pár všedných dní, zas predstieram život rodinný tých pár všedných dní.
V kalendáry dni odškrtávam.

Hej, hej, hej čas letí, oho hej a ja strach mám.
Že raz prídem zazvoním ako v iné dni a ty povieš tak dnes sa už rozhodni.
A že k tomu asi viem, nebude práve dost síl.

Sám sebe vravím snaď už tisic krát, že to nejde žiť život na dva krát, že jej o tebe všetko poviem a že ma snáď pochopí.
A keď sa k nej vraciam zase váham.

Hej, hej,...