Bluegrass na Slovensku prenikol oproti iným krajinám pomerne dosť neskoro. Podobne ako v Čechách i na Slovensku najskôr prenikla tradičná country hudba z ktorej mnoho hráčov začalo hrať náročnejší žáner - bluegrass. Niekedy až na začiatku sedemdesiatych rokov začalo dávať zopár jednotlivcov venujúcich sa tejto hudbe dohromady kapely. Prvou významnejšou kapelou bol „KROK" neskôr premenovaný na „BLUEGRASS QUARTET" z Dubnice nad Váhom. V čele kapely stáli dvaja významní bluegrassoví umelci na Slovensku - Braňo Blahovec (banjo, spev) a Jaroslav Nečesaný (gitara, spev, texty) (predstavení vo Zvonkoch 2/96 - poznámka redakcie) Kapela, ktorá  bola vzorom i pre ďalšie kapely. Ich prínos bol hlavne v textoch Jara Nečesaného, ktoré vystihovali podstatu bluegrassového cítenia a frázovaním boli dobrou kópiou orginálov (Na Slovensku ojedinelé. V Čechách píše podobné texty Peter Kus z Blanketu - poznámka redakcie). Kapela hrala v rôznych zostavách no najviac oslnili asi bratia Ivan a Dušan Dobiáš nielen ako muzikanti, ale aj ako textári, a ktorí sa neskôr ubrali vlastnou sólovou cestou. Dušan pred časom nahral už svoju prvú kazetu „Music Is My America".
      Najväčší rozmach tejto hudby nastal však v osemdesiatych rokoch, kedy  vzniklo veľa kapiel a zároveň aj festivalov či prehliadok. Hlavne prievidzský Chlapci, Fúzači a Rosa či zvolenský Wagón (Vlado Ježovič - banjo, Jozef Toman - mandolína, Stano Hamaliar - gitara) sa v strede Slovenska pričinil o rozmach bluegrassu a aj o zopár akcií, ktoré túto hudbu v tomto regióne pozdvihli. Rovnako aj pôvodná Louiziána z Prievidze, ktorá ako prvá skúšala s bluegrassom trocha experimentovať a odbočila od tradičných bluegrassových smerov.
      Na východe to začali košickí Červíci, Tuláci a Veslári z ktorých hlavne Červíci hrali na tú dobu už nielen tradičný bluegrass, ale už aj progresívnejší newgrass. Po nich prišli nové generácie kapiel ako Part B, či Druhé Tváre v čele s nestorom bluegrassu na východe Slovenska Robertom Némethom a Ďugov bluegrassový objav roka 1992 v čele s banjistom Petrom Henriczym ktorý má zasebou už aj vlastné CD „Biely potok".
      Na západnom Slovensku bola významnou kapelou, hlohovecká kapela „PLTNÍCI". Vo svojej najlepšej zostave Michal Vavro - gitara, spev, Peter Balón - mandolína, Jaroslav Patay - banjo, Jozef Vasar - Kramár - husle, spev a Pavol Janica - kontrabas, spev získali mnoho ocenení od SAHC ako kapela i jednotlivci.
       Na tú dobu z veľmi mladých muzikantov zložená a pritom naozaj špičková bola bratislavská kapela ZRNKO (Slavo - Sani -Grek - banjo, Ivan Polák - mandolína, Emil Formánek - gitara, Henrich Novák - dobro, Peter Oberlander - kontrabas). Bola to kapela, ktorá na svojom prvom vystúpení, v bluegrasse ďaleko pokročilejších Čechách doslova vyrazila dych.
      A tu sa dostávame už k Slovenskej špičke akou je napríklad krátko po Zrnku vznuté bratislavské BG Album (v prvej zostave : Ján Bratinka - banjo, spev, Tomáš Merganc - kontrabas,spev, Vladimír Bachratý - mandolína, spev a Martin Jurík - gitara spev). Už v začiatkoch  patrilo k slovenskej špičke a ako prvá po Kroku ťažisko svojej hudby dávala  na  rozdiel od ostatných hlavne na spev, čistý vokál a celkové vystupovanie. Nezabudnuteľné boli ich modré košele a bluegrassové mašle podľa vzoru amerických Flatt & Scruggs. Najúspešnejšia zostava vznikla v roku 1985 (Ján Bratinka - banjo, spev, Tomáš Merganc - basgitara, spev, Dušan Bachratý - mandolína, Henrich Novák - dobro a Katarína Pořízková - gitara, spev). Bola prvou kapelou čo pravidelne a úspešne vystupovala na Porte, Banjo Jamboree a prakticky všetkých festivaloch v Čechách, o ktorej sa písalo v mnohých časopisoch, okrem iného aj v americkom bluegrassovom časopise Bluegrass Unlimited a ktorá úspešne vystupovala aj v zahraničí (Polsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko a pod.). Jeden z najväčších úspechov boli spoločné koncerty so Skyline, Tony Trischkom, Beppe Gambetom a Edi  McDade. Čo je najvýznamnejšie je, že je to v podstate jediná kapela ktorá bez prestávky od vzniku v roku 1983 hrá stále až do dnes, stále tradičný bluegrass  a stále ho hrá  rovnako dobre. Má mnoho nahrávok v rozhlase a aj na nosičoch (Country trh 1, Country trh 2, vlastnú kazetu Autumn 91 a CD Čas letí - 1995). V roku 1995 bola SAHC vyhlásena kapelou roka a mandolínista Dušan Bachratý v rokoch 1991,94 a 95 mandolínistom roka. Banjista Jano Bratinka je autorom prvej školy hry na banjo a zakladateľom a vydavateľom časopisu Zvonky, ktorý je jediným časopisom na slovenskej bluegrassovej scéne.  V kapele vždy nejaké obdobie hrali prakticky všetci dnes špičkoví muzikanti a kapela nielen vychovala a vychováva nových muzikantov ale stala sa aj vzorom pre mnohé iné kapely na Slovensku. V súčasnosti hrá v zostave Ján Bratinka - banjo,spev, Tomáš Merganc - basgitara, spev, Dušan Bachratý - mandolína, spev a Michal Vavro - gitara, spev.
      Za najúspešnejšiu kapelu v súčasnosti sa dá považovať bratislavský Fragment - new acoustic zoskupenie okolo banjistu Svaťa Kotasa, ktoré vzniklo v roku 1983 po jeho presťahovaní sa z Brna do Bratislavy. Fragment mal počas svojej histórie niekoľko prerušení. V prvej zostave hral Svaťo Kotas - banjo, Henrich Novák - dobro, spev, Dušan Bachratý - mandolína, spev, Rado Belcák - gitara, spev, a  basgitara, spev. Až teraz však dal Svaťo Kotas dohromady zostavu ktorá je pre neho i fanúšikov najlepšia (Emil Formánek - gitara, spev, Henrich Novák - dobro, Jiří - Karas - Pola - kontrabas, spev, Jana Doláková - spev a Svaťo Kotas - banjo). O kvalite svedčí i pozvanie na festival IBMA do Owensbora v roku 1995. Svoj vlastný projekt má banjista Svaťo Kotas „Neskoro v noci" (1991) v štýle new acoustic. Kapela má veľa ocenení. Napríklad Kapela roka 1994, Osobnosť roka 1995, Album roku - Sunday Afternoon, Henrich Novák päťkrát po sebe dobrista roka 1991-95, Svaťo Kotas banjista roka 1994,95 a rovnaké ocenenia na českej scéne.
      Horšie to bolo s materialmi, nahrávkami a hlavne z kolísky bluegrassu sa k nám nedostalo veľa kapiel. V roku 1987 tu ako prvotina boli Nashville Masters vo vynikajúcom obsadení (J.Douglas - dobro, R. Barenberg - gitara, M. O' Connor - fidle, mandolína, Glen Worf - basa, Kathy Chiavola - gitara,spev) a o rok neskôr legenda bluegrassu Tony Trischka so svojou skupinou Skyline.
      Po páde komunistov začala voľnejšia atmosféra pre kapely, často tu hrával a hráva rakúsky Nugget, talianský gitarista Beppe Gambeta - raz na Dobro feste, raz ako hosť na narodeninách bratislavského Bluegrass Albumu a raz spolu ako duo s Tony Trischkom . Bol tu aj Tim O Brien spolu so sestrou Molly, Mark Shatzom a M. Flimmerom a pred rokom Peter Rowan ako hosť Druhej Trávy na pozvanie SAHC.
      Z festivalov je najznámejší asi trnavský Dobro festival, v súčasnosti medzinárodný. Z osobností tu treba spomenúť Boba Brozmana, Donalda Z. Younga, Curtisa Burcha, Paul Howarda a Stacy Philipsa. Z domácich potom Ľuboša Novotného, Henricha Nováka a Petra Szabadoša. Festival sa koná na pamiatku rodáka a vynálezcu dobra Jána Dopieru, ktorý sa začiatkom storočia vysťahoval s rodinou do USA
      Okrem trnavského tu je ešte najstarší Slovenský festival - tiež už medzinárodný bratislavský Country festival, ktorý má dnes už medzinárodný cveng, po 6 rokov trvajúci festival Country trh v Handlovej poriadaný SAHC kde sa rok čo rok udeľujú ceny tým najlepším, dnes už mamutí Stupavský širák kde sa rok čo rok zíde viac ako 20 kapiel a niekoľko tisíc divákov, Country ródeo v Myjave, Zaprášené cesty a prvá slovenská bluegrassová dielna kde sa už po 3 roky učia tí menej skúsení od tých skúsenejších ako správne na to.
      Tu sme sa už dostali do deväťdesiatych rokov, súčasnosti a obdobia hrania staronových kapiel ako BG Album a Fragment ale i obdobia nových kapiel a nových nádejných muzikantov. Grasshoppers z Bratislavy (Fero Pech - banjo, spev, Jozef Sheiner - mandolína, Luboš Jurkovič - gitara), Bluegrass Time z Bratislavy (Tomáš Peško -banjo, Dušan Bachratý - mandolína, spev, Monika Hlinková -spev), Bluegrass Express (Andrej Hlinka - banjo, spev), Plektrum zo Zvolena, HB Grass z Trnavy, Blue Land (Miloš Tomka - gitara, Andrej Godál - banjo) a Druhé Tváre z Košíc (Robin Nemeth - mandolína, Peter Henriczy - banjo) a Pramen z Banskej Bystrice.
      V súčasnosti je na Slovensku asi 20 fungujúcich bluegrassových kapiel. Je to dosť či málo ? Ja si myslím že je to dosť pretože nie je rozhodujúca kvantita, ale kvalita. A čo by slovenskému bluegrasssu prospelo a pomohlo ? Nejestvuje ani jeden čisto bluegrassový festival, kde by si mohly aspoň raz do roka vymeniť skúsenosti bluegrassoví muzikanti a kde by si slovenský fanúšik prišiel na svoje. Kapely musia hrať na festivaloch spolu s inými žánrami a potom nie sú podľa mňa  tak ohodnotené ako by mali byť.
Tiež by pomohlo viac Workshopov, hudobných dielní. Jedine už spomínana dielňa v Košiciach (poriada Robin Németh) a dielňa na Dobro feste. Ale dobrí hudobníci sú aj inde a tiež by mohli rozdávať skúsenosti.
Pomohol by väčší záujem masmédií. V televízii som nevidel bluegrassovú kapelu ani nepamätám a v rozhlase sa sem tam niečo objaví, ale čisto bluegrassový program nemá žiadna stanica.
Tiež by pomohli koncerty zahraničných kapiel, hlavne z USA, ale tie by musel najskôr niekto pozvať a zaručiť sa sponzorstvom. Myslím že by to mohla vyriešiť bluegrassová asociácia ako v Čechách, ale tú by musel niekto založiť a takú osobnosť zatiaľ nemáme čo by svoje vlastné záujmy kládla až za záujmy verejné.

Ľubomír Toman - Zvonky 1996