15. apríla sa v Pezinku opäť konal Bluegrassový Session. Na rozdiel
oproti ostatným ho už poriadala novovzniknutá Slovenská Bluegrassová Asociácia
a zároveň bol spojený s bluegrassovou dielňou. Takže bol trocha iný. No
iný bol aj priestorom v ktorom sa konal. Oproti ostatným rokom (kresťanský
dom) sa konal v pezinskom zámockom parku v bývalom nahrávacom študiu Slovkoncertu.
Totalitou zdevastovaná sála - holé steny - sa tak trocha podpísala pod
dosť katastrofálny zvuk. Práve tie holé steny občas vyvolávali totiž dokonalú
telocvičňovú akustiku v ktorej sa všetko miešalo do akejsi jednej guče.
Ale tak či tak to bola pekná akcia, ktorú otvoril trenčiansky Tieň
svojim tradičným zvukom. Je to dobrá kapela. Iba ma trocha sklamali, že
som nepočul nič nové, že z tých skladieb čo som počul, som vlastne už dávno
všetky poznal. Ale musim priznať, že som nepočul absolútne všetko, lebo
ako to už býva na takýchto koncertoch, je to zároveň aj miesto na stretnutie
muzikantov a
nekonečné debaty o bluegrasse. Takže ak mi niečo ušlo, hlboko sa ospravedlňujem.
Po Tieni sa celkom zmenila atmosféra nastupujúcim Astro Song Orchestrom.
Je to zatiaľ jediná slovenská kapela, čo sa uberá smerom ala New Grass
Revival. A vcelku sa jej to aj darí. Hlavne vďaka skvelému spevákovi, ktorý
neodškriepi svoju "temnú" rockovú minulosť.
Pestrosť štýlov vôbec vládla tomuto sessionu, lebo po dravom Astro
Song Orchestri prišli domáci 29 Srings s ích skvelým bluegrassom. Považujem
ich za jednu z najlepších kapiel na Slovensku vôbec. A aj keď trocha stratili
vďaka zvuku podali slušný výkon.
No a nakoniec prišli mnohými veľaočakávani hostia Petr Brandejs Band
z Čiech. Kapela vyzdvihovaná i občas zatracovaná (Trhač) zložená zo skvelých
muzikantov. Či už Peter Brandejs alebo asi najlepší mandolinista či muzikant
vôbec akého poznám Honza Máca. Dávno som ich nevidel a nepočul a tak som
bol aj sám zvedavý. Najviac ma prekvapila lahkosť a nadhľad s akým hrajú.
Je vidno, že sa na javisku proste citia ako doma. Žiadne extravagancie,
decentný a pritom dravý bluegrass s odpichom a životom. Naviac oproti ostatným
kapelám mali aj značne lepší zvuk.
Pochopiteľne, že celý session sa musel tradične zakončiť spoločným
hraním všetkých zúčastnených. Neviem kto vyberal skladby, ale zaznelo zopár
inštrumentálok v šialenom tempe. Iba škoda, že zrejme aj pre pokročilú
dobu už tak asi polovica ľudí zo sály práve na tento možno vrchol odišla.
No ani po zavretí sály sa všetko neskončilo a ako býva dobrým zvykom
aj tu sa po skončení koncertu všetci muzikanti presunuli do neďalekého
baru, kde sa pokračovalo skoro až do bezvedomia. A priznám sa že som si
už dávno tak dobre nezahral ako tam. Neviem dokedy to ťahali ostatní,
lebo ja som "slušne" odchádzal okolo 3. či 4. hodiny ráno ale asi dlho,
lebo tiež prítomný gitarista z mojej kapely prišiel v nedeľu na skúšku
rovno z Pezinka.
JaBr.