1. Born With A Hammer In My Hand
2. Troubles Up And Down The Road 3. Lonesome Hearted Blues 4. Clay And Ottie 5. Man Of Constant Sorrow 6. I Am Near The Gate 7. I Hung My Head 8. Don't Come Out Of The Hole 9. That Could Be You 10.Lonely Old Town 11.It Wasn't You 12.Father I Know Why Tim Stafford - guitar
|
![]() |
Prednedávnom sa mi dostalo
do rúk nové CD od u nás už chronicky známej kapely "Blue Highway - Blue
Highway". Je to progresívna kapela, ktorú sme mali možnosť vidieť aj na
Slovensku (Dobrofest v Trnave), zložená z výborných muzikantov, charkteristická
svojou dravosťou a perfektným vokálom. Kto z bluegrassovákov by nepoznal
Tima Staforda, Roba Icksa či Toma Adamsa ? A aj keď je to jedna z mnohých,
asi aj vďaka ich hraniu na Dobrofeste sa všetky jej predošlé CD stali zdrojom
a vzorom pre nejednu slovenskú kapelu. A toto posledné rozhodne nebude
výnimkou.
Od začiatku sa nesie presne v duchu predošlých CD-čiek,
aj keď..., ale k tomu ešte prídem. Je to kapela, ktorá ma svoj jasný štýl
a zvuk a tak som ani nečakal nejakú zmenu, či niečo nové neočakávané. Nájdete
tu všetko od tradičného bluegrassu, cez gospel po progresívny süčasný bluegrass.
Osobne na mňa najviac zapôsobil Tim Stafford (gitara), ale hlavne Rob Ickes
(dobro) a Tom Adams (banjo). Koniec koncov ich presnú a presvedčivú hru
bolo možne zažiť a vidieť na vlastné oči na trnavskom Dobrofeste. Neviem
kam by som však zaradil toto posledné CD. Je to stále Blue Highway ako
ho poznám, no predsa znie trocha inak. ako som bol zvyknutý. Vôbec, ako
kapelu ich je ťažko jednoznačne zaradiť. A toto posledné CD "Blue Highway
- Blue Highway" už neviem zaradiť vôbec. Či ako viac tradičné, alebo viac
progresívne. Z každého je tu totiž trocha. Či trocha tradičnejšie "Born
With A Hammer In My Hand", alebo trocha modernejšie znejúce "Clay
And Ottie" . Možno je to spôsobené aj banjom Toma Adamsa u ktorého
sa občas objavia možno až "fleckovské úlety". A vôbec, prečo vlastne
niečo zaraďovať. Je to proste veľmi dobrý bluegrass a priznám sa aj keď
Blue Highway nie je práve moja parketa, toto CD-čko sa mi zo všetkých,
čo som od nich počul páči najviac. Asi to je neuveritelne presnou hrou
už spomínaného Toma Adamsa (je to prvé CD Blue Highway čo na ňom hrá),
či dravé (a nie Douglasovské) dobro Roba Ickesa, alebo je to ich vokál
a lead spev, ktorý mi tu znie trocha inak ako na ostatných CD. Trocha
modernejšie aj keď tu nájdete od Gospelového vokálu počnúc takmer všetko.
Nebudem rozoberať každú skladbu, lebo osobne si myslím, že je to jedno
z mála CD, kde sú všetky skladby rovnako dobré. Najlepšie je ak si každý
spraví názor sám. Doteraz som si Blue Highway rád vypočul, no žiadne ic
CD nemal v zbierke. Toto je prvé a asi si niekde zoženiem aj tie staršie.
Ján Bratinka - 1999