![]() |
Country Bratislava
1980-1995 Bol raz jeden festival. |
Ahoj. Peter Bradáč.
Toto je dopis, ktorý som si po dlhšom čase keď som vyberal čo zo starých Zvonkov uverejním aj na tejto stránke, opäť prečítal a rozhodol sa k napísaniu tohoto článku. Prečo takto skončil bratislavský Country festival, jeden z najväčších a najznámejších festivalov na Slovensku. Festival kam sa kedysi doslova tlačili hviezdy, kde sa dalo vyberať to najlepšie z toho najlepšieho a na ktorého poslednom ročníku to zívalo prázdnotou. A prečo vlastne poslednom ročníku? Je to ortieľ každého festivalu, alebo sa kdesi stala chyba ? Ale pekne po poriadku.
Ako to vlastne vzniklo ?
V roku 1980 sa z iniciatívy nadšencov konala v DOME ROH BEZ na Kominárskej
ul. súťažná prehliadka kapiel hrajúcich folk, country, trampskú pieseň
a bluegrass. 25 kapiel, natrieskaná sála a super atmosféra. Už vtedy bolo
jasné, že to získa tradíciu a aj v priebehu roka sa síce v menšom, ale
predsa niečo podobné zopakovalo. Plánoval sa ďalší ročník tentokát vo väčších
priestoroch, v račianskom kulturáku. No hlboký komunizmus a zákaz vystupovania
folkera Vlada Mertu z Prahy urobili svoje. Zopár ľudí skončilo dokonca
na výsluchu na ŠTB. A tak sa neuveriteľne dobrý plagát Ruda Jurkecha (Ešte
aj dnes by bolo totiž málo plagátov čo by mu mohli konkurovať) musel spáliť
a festival zrušiť. Našlo sa síce náhradné riešenie opäť na Kominárskej,
ale v značne menšom rozsahu. A naviac ŠTB sa kdesi dozvedelo o konaní náhradného
festivalu a problémy, ktoré nastali donútili usporiadateľov od festivalu
odstúpiť úplne aj do budúcnosti a tak sa zdalo, že krásna tradícia zanikne
skôr než začne, lebo kamkoľvek sme prišli s festivalom, vedeli že je to
"antikomunistická" akcia..
Niekedy v lete som oslovil Marcela Šusteka z vtedajšieho kulturáku
na Vajnorskej a jeho prekvapivá odpoveď "A prečo nie ?" dala základ niečomu,
čo dostalo nielen stálu strechu, stály tím ľudí, ale aj základ festivalu
vďaka ktorému sa slovenská scéna, ktorá zaostávala za českou, postavila
na nohy.
Festival vznikol aby jednak umožňoval slovenským kapelám vystupovať
na väčšom fóre, aby mali možnosť sa vzájomne porovnávať, ale hlavne aby
pritiahol české kapely, od ktorých sa hlavne v bluegrasse bolo čo učiť.
Často mu vytýkali, že je to taký český balíček čo sa raz do roka rozbalí,
no práve vďaka tomu sa o krátky čas objavili kapely ako Zrnko, BG Album,
Chlapci či Fragment čo Čechom postupne doslova "vypálili rybník". A presne
to bol jeho ciel.
Rok čo rok sme sa pravidelne schádzali a pripravovali ten trojdňový
maratón. Každý vedel presne čo má robiť a za čo je zodpovedný a festival
pripravovali v podstate celý rok. Objehávali sme festivaly v celom Československu,
vyberali typy a niekedy koncom leta už vedeli kto tam bude hrať. Okolo
sa točilo ešte mnoho ďalších, Hostesky, spojky a všelijakí pomocníci. Isteže
vznikli problémy, no každý problém nebolo problém odstrániť. Proste to
šlapalo. Nik nas to neučil a pritom to bol profesionálne pripravený festival
o ktorom s úctou vraveli aj organizátori kolosov ako bola česká Porta.
A to všetko zadarmo, ak tak za obložený chlebíček a kofolu v bufete kulturáku.
Na festival sa chodili učiť mnohí čo neskôr založili svoj festival. Tu
sa zrodili nielen ďalšie festivaly, ale aj mnohé kapely.
Natrieskaná sála, pred kulturákom beznádejne čakajúci ďalší dav, čo
sa dnu už nedostal, "virvar" ako to pisateľ pekne opísal v zákulisí, no
proste to všetko žilo a bolo v pohybe. Hrať na bratislavskom Country bola
česť. To potvrdí nejeden muzikant a kapela čo to zažila. A na kapelách
sa festival odzrkadlil najviac. Koľko muzikantov sa práve tu rozhodlo,
že hudba bude ich životnou náplňou. Muzikantské špičky ako Henrich Novák,
Emil Formánek a čo ja viem kto ešte sú svojim spôsobom odchovanci festivalu.
Fragment by nikdy nebol vznikol bez bratislavského Country festivalu. A
nielen v bluegrasse. Bratislavský Lojzo práve na tomto festivale odštartoval
svoju karieru. Hlohovecký Pltníci či aj košičké Druhé Tváre toho na svojej
muzike veľa zmenili po ich hraní na festivale. A kto vie, čo všetko ešte
ovplivnil festival. Kto vie či by Palo Králik mal dnes umeleckú agentúru,
alebo Robo Neuser či Fero Pech vyrábali hudobné nástroje, Palo Hraška založil
tradíciu bratislavských Country bálov, alebo Katka Pořízková žila a hrala
v rakúskom Nuggete.
Roky to šlapalo. Až do nežnej revolúcie. Ľudia mali naraz iné starosti
a tak sály nielen bluegrassových koncertov zívali prázdnotou. Tomu neušiel
ani Country festival, aj keď zďaleka nie tak ako iné festivaly.Tu bolo
vždy relatívne plno. No v roku 1990 zíval prázdnotou aj on. Ale z iného
dôvodu. Z kulturáku odišla časť osadenstva a vystriedali ho ľudia, čo sa
rozhodli, že si festival pripravia sami, že štáb nepotrebujú.
Bol to rok zlomu, keď festival začal akosi upadať. A nepomohlo ani opätovné
prizvanie časti pôvodného štábu pre nasledujúci ročník. Jednoducho s novým
osadenstvom kulturáku to už tak ako pred tým nešlapalo.
V roku 1995 sa potom zatlkol posledný klinec do truhly - ako sa pekne
vraví. Zmenilo sa opäť vedenie a personál kulturáku, ktoré za krátky čas
dalo vedieť, že nemá chuť nielen poriadať festival, ale ani mať niečo do
činenia z nejakým "amatérskym festivalovým štábom". V lete mi však
na moje prekvapenie oznámil Vlado Grežo, že on bol oslovený vedením kulturáku
na Vajnorskej, aby pripravil a postavil náš festival a že či nám to nevadí.
No isteže to vadilo, lebo festival mal logo, meno a aj Zvonky chránené
autorsky. Všetko bolo jasné keď vzišla správa že bulletin už nebudú
Zvonky, ale Country scéna SAHC, ktorá práve stratila spod svojich krídel
trnavský Dobrofest. Pokúšali sme sa zachrániť čo sa dalo, presadili sme
časť pôvodného štábu, logo, Zvonky a niektoré kapely. Ale bolo to
málo a hlavne zopár zákulisných nie najkorektnejšich zaujimavostí nám dokázalo,
že je to posledný ročník. Čisto komerčný prístup a zameranie festivalu.spolu
s priškrteným rozpočetom potom dokonali svoje.
Kde sa stala chyba ? Ja si myslím že hlavne v nás, že sme to dopustili.
Že sme nechali festival ľuďom čo o ňom nielenže nemali ani páru, ale ani
vzťah. Že jediným záujmom sa stal zisk a stratil sa cieľ. Možno to bolo
aj trocha vplyvom doby, istých šedín vo vlasoch či zmien dominantných vecí
v živote. V podstate však tak či tak pri neslávnom konci tohoto festivalu,
všetci možeme byť spokojní. Splnil to prečo vznikol - aby sa slovenské
kapely mohli bez problému postaviť ako rovnocenné vedľa českých.
A kto vie, možno raz niekde na námestí uvidíte znova plagát s logom podobným
logu Jurského parku, o ktorom Rudo Jurkech čo ho vymyslel tvrdí, že Steven
Spielberg mu to šlohol a že ho aj tak raz zažaluje..
Venované Ľubošovi Čajágimu, Ivanovi Teri Zemanovi, Milošovi Bočkaiovi, Václavovi Jerigovi, Rudovi Jurkechovi, Palovi Hraškovi, Marcelovi Šustekovi, Palovi Králikovi, Helene Živnej, sebe a všetkým, na ktorých mená som si nespomenul.
Ján Bratinka - Zvonky 1999