Chcel by som sa tu pár riadkami zmieniť o banjistovi, na ktorého možno trochu neprávom „pozabudla“ bluegrassová história a najmä medzi slovenskými muzikantami  sa o ňom vie dosť málo. Vo svojej epoche znamenal v štýle hry na banjo veľký zlom a stal sa vzorom takmer pre všetkých modernejších banjistov. Jeho neskutočný muzikantský talent a drive sa natrvalo zapísal do bluegrassovej histórie a štýl jeho hry  patrí dnes už k štandardom. Je ním pán DON RENO.
   Vie sa o ňom, že keby v rokoch 1944 - 46 nebol na vojne, nastúpil by u Monroových Bluegrass Boys skôr, než Earl Scruggs. Trojprstový štýl hry, ktorý ako prvý uviedol Snuffy Jenkins v tridsiatych rokoch, totiž Reno používal už pred Scruggsom. Ale práve "vďaka" tomu, že tento štýl hry zdokonalil a medzi muzikantov uviedol Earl Scruggs, musel si Reno hľadať vlastnú cestu a tak si vytvoril vlastné techniky a štýl, ktorý sa od Scruggsa takmer úplne odlišuje.
Stojí za zmienku napísať niečo o Renovej biografii.
Donald Wesley Reno sa narodil 21. februára 1927 v Spartanburgu, v Južnej Karolíne. Prvé lekcie na gitaru mu dával jeho otec. Hrať na banjo začal hneď, ako "dokázal uložiť svoje prsty na hmatník", a bol to práve Snuffy Jenkins, ktorý ho osobne učil trojprstovú techiku hry. Svoju profesionálnu kariéru začal Reno vo svojich štrnástich rokoch s kapelou The Morris Brothers. Už predtým hrával v miestnom rádiu, ale Morris Brothers ho vlastne uviedli do horalskej hudby a bluegrassu, ktorý v tom období naberal na popularite. V kapele okrem iného aj spieval a hral na gitaru. Málokto už dnes vie, že Reno bol jedným z priekopníkov flatpickingu na gitaru a gitarová technika hry sa výrazne prejavila aj v jeho hre na banjo. Mal dokonca prezývku "King of the Flat-Picking Guitarists" a v celej jeho hudobnej kariére mala gitara výrazné zastúpenie. V roku 1941 spolupracoval s Arthurom "Guitar Boogie" Smithom, s ktorým potom hral aj v päťdesiatych rokoch.
 Zlom v jeho kariére nastal roku 1943, keď sa stretol s Billom Monroom. Monroe nikdy predtým nepočul banjistu hrať trojprstovou technikou, a okamžite mu ponúkol miesto v kapele. Lenže Reno musel odísť na vojnu a k Monroovi sa dostal Earl Scruggs.
V roku 1948, keď od Billa Monroa odišiel Flatt so Scruggsom, nastúpil do Bluegrass Boys Reno. Zamenalo to pre neho cenné muzikantské skúsenosti, ale hlavne možnosť rozvíjať svoju hru na banjo a gitaru. Už v roku 1949 však odišiel, aby založil vlastnú kapelu the TENNESSEE CUT-UPS. Krátko nato sa k nemu pridal gitarista Red Smiley, s ktorým pôsobili ako známe duo až do roku 1964 a nahrali množstvo albumov.
  Z obdobia päťdesiatych rokov stojí ešte za zmienku Renova spolupráca s Arthurom Smithom, s ktorým nahral aj veľmi známu skladbu Feudin' Banjos, ktorá bola pod názvom Duelin' Banjos bez ich povolenia použitá ako soundtrack k filmu Deliverance. Reno a Smith zažalovali filmovú spoločnosť a spor vyhrali.
Po Smileyho odchode v roku 1964 spolupracoval Reno so spevákom a gitaristom Billom Harrelom. V roku 1970 sa do kapely vrátil Red Smiley, ale len do roku 1972, kedy zomrel. Po jeho smrti hral Reno s Harrelom až do roku 1976, od kedy viedol kapelu sám so svojimi synmi. Don Reno zomrel 17. októbra 1984 v Lynchburgu, vo Virginii.
V tradícii jeho hudby dodnes pokračujú jeho traja synovia Ronnie, Dale a Don Wayne ako známa kapela THE RENO BROTHERS.
V Amerike sa v meste Hartsville, Južnej Karolíne, každoročne koná Reno Fest, venovaný Donovi Renovi a jeho neopakovateľnému štýlu hry.

Don Reno, Red Smiley & Bill Emerson

Rozoberme si teraz niekoľko špeciálnych techník hry, ktoré Reno používal. Treba spomenúť, že do veľkej miery používal techniky, aplikované z iných nástrojov, hlavne gitary. Z jeho hry je cítiť prvky ragtimu, jazzu, swingu ale aj rock'n'rollu. Reno mal dokonca povesť prvého rock'n'rollového banjistu! Ako sám napísal, veľmi veľa počúval napríklad Glenn Miller Band, či Chucka Berryho. Snažil sa do bluegrassu vniesť iné, celkom nové prvky.
 Najzákladnejší rozdiel medzi ním a Scruggsom je už v spôsobe hrania rolov. Reno veľmi veľa používal kontinuálne roly, hlavne predný rol. Dokázal napríklad celú skladbu zahrať len na jednom či dvoch roloch, do ktorých vkladal melodické tóny. Výsledný efekt je veľmi pôsobivý. Príkladom môže byť skladba Weeping willow. Uvádzam z nej pár taktov:

  Chcel by som ešte spomenúť známu Scruggsovu inštrumentálku Earl's Breakdown, ktorú Reno upravil do svojej podoby. Zaujala ma natoľko, že som sa rozhodol uviesť z nej aspoň pár taktov:
Reno:

Na tejto skladbe azda najlepšie vidieť rozdiel medzi týmito dvoma banjistami.
Ďalšou, banjistami už bežne používanou technikou hry je SINGLE STRING, zvaný aj RENO - STYLE. Vychádza z trsátkového spôsobu hry na gitaru a spočíva v striedavej hra palca a ukazováka pravej ruky. Nezanedbateľná je aj práca ľavej ruky.
Ukážka:

 Single-string, ktorý hral Reno nie je veľmi zložitý, vyžaduje si len dokonalú synchronizáciu pravej a ľavej ruky. Figúry sa väčšinou dajú použiť vo všetkých polohách na hmatníku. Ale napríklad techniky signle-stringu, ktoré hrá Bela Fleck či Tony Trischka, sú už zložitejšie, pretože vychádzajú z rozložených stupníc a akordov.
Jedna technika, ktorú by som ešte chcel uviesť, je typicky Renova. Je to tzv. MUFFING. Vychádza veľmi veľa z jazzových akordov a postupov a hrá sa takmer výlučne iba palcom pravej ruky. Je to akoby trsanie palcom vždy na dvoch strunách naraz, pričom pravá ruka okrajom dlane tlmí kobylku. Táto technika si vyžaduje trochu cviku, ale výsledný efekt sa dá veľmi pekne využiť v pomalých, ale aj rýchlejších skladbách.
Najznámejšia skladba, hraná len touto technikou, je I KNOW YOU´RE MARRIED, BUT I LOVE YOU STILL.
Ukážka:

Techník, ktoré Reno používal, je viacero. Uviedol som len tie základné. Podstatné na tom však je to, že veľmi originálnym spôsobom rozšíril a doplnil Scruggsov štýl hry a vlastne pomohol postaviť cestu k progresívnejšej hre na banjo.
  Rozhodne odporúčam slovenským banjistom, aby sa na Renovu hru pozreli trochu bližšie. Po zvládnutí základov si tým veľmi rozšírite svoje muzikantské obzory. Hlavne ak sa chcete v budúcnosti venovať napríklad hre Bélu Flecka či Tonyho Trischku, je na mieste naštudovať si práve Renov štýl. Obaja, a nielen oni, totiž z neho čerpali a uvádzajú ho ako jeden zo svojich hlavných vzorov.
  Je pravda, že ak sa banjista chce dopracovať k modernejším technikám hry, musí k nim vystúpit po akomsi "rebríčku", od základov Scruggsa, cez J. D. Crowa, Rena a ďalších banjistov. Každý z nich je niečím charakteristický, má svoj vlastný štýl, ktorého prvky by mal každý banjista poznať.

Milan Krankus - 2000 - email "Milan Krankus" <crangie@angelfire.com>

Don Reno - Prehľad najznámejších albumov:

THE BEST OF DON RENO
DON RENO, FAMILY & FRIENDS
FASTEST FIVE STRING ALIVE
THE FINAL CHAPTER STEP ONE
MR. 5-STRING BANJO
MR. 5-STRING PLAYS BLUEGRASS
A SONG FOR EVERYONE
DON RENO & EDDIE ADCOCK - SENSATIONAL TWIN BANJOS

DON RENO, RED SMILEY & THE TENNESSEE CUTUPS
NEW & ORIGINAL FOLK SONGS of the CIVIL WAR
16 GOSPEL GREATEST HITS
16 GREATEST HITS
20 BLUEGRASS ORIGINALS
COUNTRY SONGS
ANOTHER DAY
BANJO SPECIAL
BEST OF RENO & SMILEY

Na záver ešte unikátna fotografia dvoch velikánov - Don Reno & Earl Scruggs v roku 1955.