A opäť sa 24. júna stretli
bluegrassoví fajnšmekri v neveľkej dedinke Horná Poruba na tradičnom bluegrassovom
festivale. Opäť znel skoro celý deň z každého kúta zvuk banja, madolíny,
gitary a rozoberalo sa a teorerizovalo na tému bluegrass.
Bol to už piaty ročník tohto
na Slovensku ojedinelého festivalu. Opäť maratón dobrej muziky a hromady
kapiel, z ktorých som ako zvyčajne polovicu nevidel, lebo som ich vstup
prekecal s niekým, koho som možno aj rok nevidel. Ale takto to už býva.
No z toho, čo som videl, mi je jasné, že oproti poslednému roku kapely
spravili opäť kus práce a zahrali skvelý bluegrass. Či to už boli 29 Strings,
Blueland, Steam, Grassland, Tieň, BG Time, Grunt, alebo hostia
z Čiech. Nie je účelom tohto článku recenzia jednotlivých kapiel. Nevidel
som všetky a tak by som takto mohol ublížiť tým, čo som nevidel. Chcem
iba popísať to, čo ma nadchlo či sklamalo a skôr sa venovať atmosfére.
Aj keď každý z vás, čo chodí na festivaly, tú atmosféru pozná. Atmosféra
Poruby je však trocha odlišná. Je v nej cítiť to, čo mi na mnohých iných
(málo) slovenských festivaloch chýba. Akási zomknutosť ľudí okolo, divákov
a muzikantov, v ktorej sa strácajú osobné nezhody, hriechy minulosti či
názorov. Tu je na prvom mieste muzika a všetko sa točí okolo nej. Takže
sa ľahko zabúda na to zlé. V mnohom mi atmosférou pripomína staré dobré
Banjo Jamboree v Kopidlne, kde sa tiež rozjasnia oči, keď v dave zbadáte
známu tvár, čo ste dlho nevideli a hltáte muziku plnými dúškami. Kde ste
ochotný do stoličky vysedieť dieru, len aby vám neušla žiadna kapela. Aj
keď v mnohom sa mu zatiaľ Poruba nemôže rovnať.
Oproti ostatným rokom sa na
tomto ročníku podieľala aj novovzniknutá slovenská bluegrassová asociácia,
nielen finačne, ale aj svojím propagačným stánkom. Koniec koncov je to
jej hlavný cieľ. Propagovať túto skvelú muziku, akou bluegrass rozhodne
je. Mnoho ľudí totiž nemá ani potuchu o tom, že nejaký bluegrass sa niekde
hráva a že vôbec jestvuje. A kde viac s nim prísť do styku ako na festivale.
Takže aj do budúcna stojí zato vsadiť na túto kartu.
Trocha sklamaním pre mňa bolo
tento rok menej divákov ako zvyčajne. Možno spôsobené počasím - neviem,
ale aj tak bola skvelá atmosféra na tomto maratóne, čo končil neskoro v
noci či, lepšie povedané, skoro ráno. Stálo by za zváženie do budúcna festival
jednak rožšíriť na dva dni (taký maratón do aký sa Poruba natiahla, už
je lepšie rozdeliť) a tiež zvážiť iné miesto konania. Napríklad presunúť
ho na futbalový štadión v Hornej Porube. Exteriér má svoje výhody. Taký
maratón, akým sa Poruba stala, už totiž nie je komornou akciou. A hlavne
sa stratia problémy so zvukom v tejto nešťastnej sále, kde všetko znie
ako v jaskyni.
Tak či tak to bol ale opäť skvelý festival. Iba
škoda, že je to v podstate jediný slovenský čisto bluegrassový festival.
Rozhodne však Ľubovi Tomanovi a ľudom okolo neho, čo sa tiež podieľajú
na vzniku a konaní tohto festivalu, patrí úcta a slová chvály.
JaBr