Príbeh Special Consensusu
sa začína v roku 1973, keď sa malá skupinka hráčov schádzala na jam sessionoch
v Chicagu. Ako spomína banjista a šéf skupina Greg Cahill, : mali z hrania
veľa zábavy, učili sa ako sa má hrať bluegrass a hlavne mali radi akustickú
hudbu.
,,Skupina“ bola obľúbená medzi
tamojšími študentámi a striedali názvy ako Buffalo Chip String Band
alebo Coon County Doo Dah Boys. V tej dobe hrali bluegrass, newgrass, swing
a old-time rock & roll.
Až na jednom čisto bluegrassovom
sessione na jar 1975 zmenili názov na The Special Consensus Bluegrass Band.
Pôvodného gitaristu Jim Ibergera a mandolinistu Jeremy Ravena po roku strieda
Ed Walch a Wally Vispoel. Skupinu dotvárali spomínaný Greg, kontrabasista
Marc Edelstein a huslista, tiež s ročným pôsobeným, Jim Hale.
Expanzia skupiny mimo región
nastala na konci roku 1978, keď sa dostali na stredozápad a natočili dve
inštrumentálky pre Tin Ear Records (klasiku Black Mountain Rag a Cahillovu
Big City Ramble. O rok im spoločnosť vydala prvé LP s názvom Special Consensus
Bluegrass Band (TE 33002).
V roku 1980 vyšlo prvé sólové
LP Grega ,,Lone Star“ u Chicagskej Rabbitt Records na ktorom mu vypomáhali
Jethro Burns a Byron Berline.
V 1983 sa vrátili do štúdia
Bill Landowa a nahrali druhé LP tento krát pre Acoustic Revival Records
(AR 33009) s názvom Blue Northerns. O dva roky neskôr si skrátili názov
na The Special Consensus.
V roku 1986, po zoznámený sa
s Pat Martinom, natočili LP pre jeho novú, Kentucku značku Turquoise Records
,,Freight Train Boogie (TR 5056). A LP hostoval huslista Glen Duncan. U
Turquoise pokračovali s vydaním albumov ,,A Hole In My Heart“ (TR 5066,
1989), ,,Hey, Y´ All“ (TR 5076, 1991) a ,,Green Rolling Hills“ (TR 5089,
1993).
V roku 1991 sa dostali na svoju
prvú medzinárodnú koncertnú šnúru do Fínska, Nemecka, Holandska a Švajčiarska
a o tri roky ako reprezentanti USA v programe IAPN (International Arts
Programming Network) do exotickej Južnej Ameriky (Argentína, Chile a Uruguay).
Po natočený projektu ,,Roads
& Rails“ (v 1994) založili vlastnú spoločnosť Shy Town Records, lebo
značka Pat Martina prestala fungovať. Album vydali v roku 1995 (STR 1001)
a o rok na značke Tom Riggsa Pinecastle Records ,,Strong Enough To Bend“
(PRC 1057). Po tri roky opäť hrali v Európe a to na Britských ostrovoch.
Ďalší projekt pre Pinecastle
Records bol ,,Our Little Town“ (PRC 1083) v roku 1998 a pieseň z albumu
,Blue In The Blue, sa dlho držala v hitparáde Bluegrass Unlimitedu na predných
miestach.
V roku 1999 prichádzajú do skupiny
dvaja nový členovia a to na kontrabas Tim Dishman a mladí multi-inštrumentalista
z Kentucky Josh Williams na mandolínu, ktorí na najnovšom projekte skupiny
,,25TH Anniversary“ (PRC 1101) sa predstavil i po speváckej stranke a to
vo všetky štyroch vokáloch7.
O veľkom posune vo vokále svedčí
i fakt, že spievajú všetci členovia skupiny na projekte. Väčšinu lead partov
spieva gitarista Chris Walz. Prvých dvanásť piesni je originálnych (natočených
v roku 2000, producent Mark Schatz) a druhá časť CD (osem piesni) je výber
s ich vydaných LP.
Ľubomír Toman