Ako každý rok aj tento sa v Banskej Štiavnici
konalo 14. - 15. júla celoslovenské finále festivalu folkovej country,
trampskej a bluegrassovej hudby. Tento rok som ho videl nielen z pohľadu
diváka, člena poroty, ale aj účinkujúceho, keďže sme tam s kapelou hrali
ako hostia..
Množstvo problémov, ktoré nielen tento festival,
ale asi všetky festivaly podobného ducha majú (hlavne nedostatok financií)
sa nakoniec na moje prekvapenie na kvalite vôbec neodzrkadlil. Neskutočne
vyrovnané výkony kapiel a muzikantov, dobrý spád programu a dramaturgia,
zaujímaví hostia a naviac vcelku uspokojivé počasie (aspoň žiadna prietrž
mračien) sa podieľali na tom, že bežný, hlavne folkovo zameraný divák odchádzal
iste spokojný. No Zvonky sú zamerané na bluegrass a tak aj Strunobranie
ma tu zaujíma zo strany bluegrassu. Ako som už vravel, celkovo to bol skutočne
úspešný ročník, s hromadou skvelých kapiel a usporiadatelia môžu byť spokojní,
ale ako bluegrassový divák a muzikant som bol skôr sklamaný. Tri bluegrassové
kapely (dve súťažiace a jeden hosť) z asi 30 kapiel a sólistov, z ktorých
jedna dokonca oficiálne z javiska vyhlásila, že tu je určite poslednýkrát,
je pramálo. Pritom bluegrassových kapiel je v súčasnosti na Slovensku viac
ako 30. A mnohé sú skutočne špičkové. Ani na krajských predkolách ich nejako
viac nebolo. Jedným z dôvodov je nešťastný termín, čo sa kryje s Banjo
Jamboree v Kopidlne, kam každá bluegrassová kapela ide radšej, keďže to
je legendárna mekka bluegrassu už viac ako 20 rokov. Neviem, nakoľko sa
dá či nedá ovplyvniť termín, ale pokiaľ sa nespraví kompromis, Strunobranie
bude stále viac čisto trampsko folkovou akciou s ojedinelým náhodným výskytom
bluegrassu podobne ako je Zahrada. Čo, myslím si, je škoda nielen pre samotný
festival (aj keď ako folkový je skutočne kvalitou kapiel na dobrej úrovni),
ale aj pre samotné bluegrassové kapely.
Toľko ako bluegrassový divák. Ako bluegrassový
muzikant a účinkujúci, musím vysloviť veľkú chválu usporiadateľom, čo do
zákulisných náležitostí. Skvelá organizácia ma dosť prekvapila. Promptné
a hlavne absolútne bezproblemové (aspoň za našu kapelu) vybavenie všetkých
formalít prezentácie, cestovného, ubytovania a podobne bolo skutočne ukážkové.
Dúfam a predpokladám, že podobné skúsenosti mali aj ostatné kapely. Horšie
to už bolo so samotným ubytovaním. Jeho úroveň bola dosť boľavá. Nedalo
by sa ani povedať, že skautská. Ošarpané poschodové postele, pre celú chodbu
či poschodie spoločné sprchy (bez teplej vody) a záchody nie práve naj....
Ak sa chcela nejaká kapela pokojne po vystúpení vyspať, mala smolu. Hluk
brnkajúcich a jačiacich folkerov, čo si na chodbe internátu rozložili svoje
"vigvamy", bolo trocha silné kafe aj na môj dosť tolerantný žalúdok. To
nevravím o celkovej čistote. Ale na Slovensku to je asi tak. Takéto ubytovanie
som zažíval za dôb hlbokej totality na amatérskych akciách typu Zaprášené
cesty, kam sme ako "mladíci" chodili iba z nadšenia a spávali hoci v telocvični
vo vlastnom spacáku. Dnes je však iná doba. Netreba hneď mnohohviezdičkový
hotel, ale istú úroveň áno. Sme muzikanti, niektorí viac, iní menej profesionálni,
ale rozhodne účinkujúci.
No a ten asi najväčší problém, za ktorý zrejme tiež nemôžu priamo usporiadatelia,
bol zvuk. Býva žiaľ zvykom, že zvuk na festivaloch je problém, ale Štiavnica
prekonala všetky moje očakávania a obavy. Je celkom zábavné hrať po pamäti
a počítať si takty, aby sa muzikant zorientoval v skladbe, čo práve so
svojou kapelou hrá. Akustickú muziku jednoducho nemôže zvučiť človek, čo
o nej nemá ani páru a naviac zrejme v živote okrem svojej barovej kapely
na nejakej svadbe nič iné nezvučil. Aspoň tak mi celý zvuk pripadal. Ak
sa mýlim, hlboko sa ospravedlňujem, ale v tom prípade sa treba zrejme lepšie
naučiť, na čo tie čudlíky a svetielka na tom mixe sú. A viem, že takýto
názor mám nielen ja. Keď naviac kolegovi z inej kapely, čo v dobrej nádeji
príde za ním s radou, že tamto by chcelo viac výšok, odpovie majster zvukár:
"A čo ti dr....." - niet viac čo dodať.
Čo záverom. Strunobranie má svoju tradíciu a čo do folku a trampskej
hudby je to skutočne skvelý festival s dobrou organizáciou a perspektívou
(až na tie drobnosti týkajúce sa zrejme aj folkových kapiel), ale čo do
bluegrassu tu treba čosi zmeniť, inak skutočne časom účasť bluegrassovej
kapely bude skor raritou než tradíciou. A je to škoda, lebo úroveň folkových
a trampských kapiel tento rok ako aj po iné roky bola skutočne dobrá a
vyrovnaná s kvalitou bluegrassových, ktorých je rozhodne viac..
JaBr