Rounder ic-3719
| 1. Sky Is Sleeping
2. Bandore 3. Bend 4. Feed the Horse 5. Woodpecker 6. Moonlight Trail 7. Georgia Pig 8. Steam/Foam of the Ancient Lake 9. Lynx 10. Canary 11. Haunted Hand 12. First Steps Tony Trischka - ac. banjo, el.banjo, Didlake Banza
sp.guest Diana Herold - shekere, congas, bell |
 |
A opäť sa raz pochlapil bratislavský Bonton
land. Ešte niekedy koncom leta som si totiž objednal najnovšie CD tohoto
pána, o ktorom si myslím, že je to hudobný šialenec, ktorému nie je nič
sväté a ktoré konečne po dlhom čakaní dorazilo na Michalskú ulicu ako skvelý
darček pod stromček.
Takže ešte s ústrižkom v ruke som sa ponáhľal si ho vypočuť. Už značne
avantgardný obal čosi nasvedčoval, ale musím priznať, že som si sadol na
zadok, ako sa tak pekne vraví po pustení v prehrávači. Vopred rozhodne
varujem a vravím, že to nie je nič pre "tradicionalistov", ktorí už pri
zhliadnutí obsadenia tohoto CD ho zatratia pod čiernu zem. V žiadnom prípade
im nedoporučujem si pustiť z neho čo i len kúsok niektorej skladby. Ak
tak učinia - tak iba na vlastnú zodpovednosť riskujúc pritom srdcový kolaps.
Priznám sa neviem ako a kde začať. Toto CD sa nedá stráviť na prvý
šup. Na jednej strane je to proste typický Trischka - niečo ako jeho Banjoland
či Heartlands, no znie to úplne inak, jasnešie, konkrétnejšie a podstatne
viac premyslene. Miestami mi to občas pripomínalo Flecktones, ale
samozrejme inak. Tak nejak trischkovitejšie. Tažko povedať či je to jazz,
rock, funky či nejaký grass - nazval by som to "Trischkgrass" čiže zmes
všetkého spomenutého. A je to asi to najlepšie čo som zatiaľ od neho počul.
A to mám skoro všetko čo nahral. Čo skladba to 5 - 6 minút (Najdlhšia má
viac ako 12 minút) väčšinou inštrumentálnych kompozícií.
CD začína celkom nenápadne (Sky is Sleeping) "skromným banjom" no netrvá
dlho (asi 5 taktov) a prichádza k zvratu do free jazzu. A zakrátko ďalší
bonbóník v podobe hneď druhej skladby "Bandore" - ktorý vás unesie v rytme
bosanovy ako vystrihnutej z nejakej honosnejšej barovej recepcie, alebo
ešte lepšie spod "šapitó", kde práve artista žongluje s faklami. No aby
ste nemali čas len tak nečinne počúvať tak sa po chvíli zmení na tvrdo
rockový. Vobec celé CD je plné zvratov. Napríklad tretia skladba "Feed
the Horse" mi tak trocha zo začiatku pripomenula Flecktones (podobne -
možno aj trocha viac, znie aj "Moonlight Trail"). No po chvíli sa všetko
opäť zmení a neplatí čo platilo doteraz. Proste typický Trischka.
"Feed the Horse" (jedna z mála spievaných) je od samého začiatku jasný
rock s dosť chyľlavou melódiou. Prekvapilo ma ako do nej Tony Trischka
decentne použil banjo a ako znie elektrická gitara s banjom. Nechýba ani
volná Trischkova improvizácia ("Woodpecker").
Z úplne iného cesta je Trischkova "Georgia Pig". Asi jediná "akustickejšie"
a tradičnejšie znejúca skladba v ktorej znie banjo s flautou. A musím priznať,
že to znie super. Je myslím zároveň aj jasným dôkazom, že tak či tak sa
Trischka občas vracia späť k akustike.
Hneď za ňou zaznieva dobre známa staršia skladba "Steam", ktorú pokiaľ
sa dobre pamätám nahral na viacero CD. Najdete ju aj na Skyline with Tony
Trischka - Ticket Back a Retrospective. Tu však jej motiv značne
obohatil a rozvinul. Mal sa tu možnosť v plnej kráse predviesť aj
Marco Accattatis (bass). Naviac ju spojil s "Foam of the Ancient Lake"
- Tony Trischka/Grisha Alexiev a vznikol tak zaujímavý 12 minútový zážitok
plný rytmických zmien, harmonických súhier a improvizácii.
Je to prvé CD (ak sa nemýlim), kde použil elektrické banjo - "Canary"
a čosi čo sa vola "Didlake Banza" . Neviem síce čo to je za nástroj,
ale znie super (aj názov) a už som Trischkovi poslal email s požiadavkou
bližšieho popisu prípadne fotografiou (v skladbe "Lynx").
Všetky skladby majú neopakovatelnú atmosféru, niektoré sú stvorené
na intímne osvetlenie, sluchátka a relax a niektoré zas naopak vám nedovolia
neklepkať si. Prekvapil ma aj spev Glena Shermana ("Feed the Horse", "Canary",
"Haunted Hand"). Hlavne jeho príjemný, mierne zastretý bluessový hlas (spieval
už aj na podobne avantgardnom CD "Tony Trischka - World Turning").
Vôbec celá jeho kapela je zložená z perfektných muzikantov, či to už je
Glen Sherman na elektrickej gitare alebo Michael Amendola na saxe, flaute
a čojaviem čom ešte (ktorý na mňa zapôsobil najviac).
Jednoznačne je to typický Trischka - fúzia grassu, jazzu, funky a rocku.
A ako som sa dočítal Trischka dlho hľadal muzikantov, s ktorými by mohol
hrať svoju muziku. Očividne sa mu to podarilo, lebo tak kompaktné CD som
od neho ešte nepočul. Rozhodne to nieje nič pre tradicionalistov, a asi
by nechápajúc iba krútili hlavami. Ale kto má rád Trischkovu muziku, či
trocha - no radšej hodne - modernejšie ponímanie tak si rozhodne príde
na svoje tak ako ja. Aj ked toto už vlastne nemá s bluegrassom nič spoločné.
Je to proste Trischkova muzika, do ktorej sa treba jednoducho vnoriť a
počúvať.
Ján Bratinka
