Seldom Scene at the original Music Series Feb-18-1999
Članok prevzatý s Ibluegrass - preklad M. Bratinková.
Tento článok sme dostali od nášho čitateľa a bol vytlačený presne tak
ako sme ho dostali. Redakcia IBluegrass Magazine nezodpovedá za jeho
obsah.
Od DJ-a
Reštaurované
Karolínske divadlo, sobota 13. februára - zdalo sa, že Rhondu Vincent
ako aj Seldom Scene inšpirovala ich prítomnosť v starom kultúrnom dome.
Kým sa publikum zhromažďovalo, na plátne premietali TV vystúpenie Flatta
& Scruggsa.
Vystúpenie bolo tiež zakončené projekciou posledného vystúpenia Johna
Duffeyho s piesňou „Wait a Minute".
Stalo sa to práve po strhujúcom úspechu vystúpenia a predtým ako sa
Scene vrátili na javisko aby opäť pridali. Ben Aldridge bol viditeľne dojatý
keď videl a počul Veľkého Duffyho opäť na scéne.
Vráťme sa späť do 23.novembra 1996. Niekoľko dní pred Duffeyho
smrťou (10. decembra), SS vystupovali na tom istom javisku pre OMS.
Aké ticho a mrazenie sa rozhostilo okolo nás keď sa premietnutý obraz Duffeyho
opäť ujal velenia na scéne! A bolo v tom trochu smútku, keď sa Scene vrátili
na javisko s prídavkom. Ben povedal, že John naozaj skupinu nikdy neopustil.
Zaspievali "Fair and Tender Ladies" z CD Dream Scene, ale na mandolínu
hral Lou Reid. Lou Reid hral naozaj výborne, samozrejme, ale s obrazom
Veľkého Johna Duffyho strácajúcim sa na horizonte za ním, nemohli sme si
pomôcť, ale chýbal nám ten majstrovský tenor Duffeyho ako (crack
of lightning) úder hromu, a tiež drsná chrapľavosť/hrubá drsnosť
jeho nízkych tónov.
Jeho
duch, smutný zvuk piesne spolu s bluesovým prevedením prvého verša
v podaní Dudleyho Connella a bezchybnosť posledného verša v podaní
Freda Traversa,to všetko fascinovalo publikum. Ak by sa publikum dožadovalo
pridania, nebolo by to možné, pretože záver vystúpenia bol úplne dokonalý.
Zažali sa svetlá a balkón, kde som sedel, sa vyprázdnil ako kostol po pohrebe.
Nikto nechcel tú chvíľu narušiť. Keď som sa pridal k davu poslucháčov vychádzajúcich
z uličky, chýbal mi Duffey a bol som vďačný Seldom Scene, že zostali spolu,
aby v ten večer mohli hrať, a že sa predtým znovu dali dohromady,
aby nahrali CD Dream Scene.
Tiež som si želal, aby Duffy akosi zostúpil z Neba a zaspieval nám
„The Boatman" ako to urobil v roku 1996. Uvažoval som aký je Lou Reid odvážny,
že zaujal Duffeyho miesto a veľkorysý, že zahrnul niektoré „kúsky" Johna
do svojej mandolíny v niektorých skladbách a tak ako dnes, ustúpil o krok
z radu, aby sa na Duffeyho spomínalo s láskou. To je kapela! To je vystúpenie!
Nech žije Seldom Scene!