29 Strings - Live
Recenzia na demo CD pezinskej bluegrassovej skupiny
Katy Daley - Ralph Stanley
Smútok mám (Troubled Mind - text Michal Barok)
Drifting With the Tide - Reno/Smiley
Some Old Day - Certain/Stacey
Tom Dooley - Tradicionál
Milionár - Braňo Martinka
Love Please Come Home - Leon Jackson
Voľný pád - Michal Barok
Little Cabin Home on the Hill - Monroe/Flatt
Am I a Fool - Keith Tew
One Bad Case of the Blues - Gladys Flatt
Roving Gambler - tradicionál

Michal Barok - mandolina,vokál
Braňo Martinka - gitara,vokál
Richard Cíferský - banjo
Michal Benkovič - dobro, vokál
Ľudovít Laky - bass

Zvuková réžia a nahrané - Peter Szabadoš 1.-5.3. 1999
Mastering - Music Master Banská Bystrica

     Dostalo sa mi do ruky prvé CD pezinskej skupiny 29 Strings.  Pomerne mladej, no nie neznámej slovenskej kapely, ktorá má na svedomí pezinské bluegrassové večery. Pamätám si ich začiatky a dlhšiu dobu som ich nepočul hrať, čo ma po vypočutí CD dosť mrzí. Očividne sa totiž táto kapela za posledné obdobie dosť slušne vypracovala a čo nevidieť sa isto zaradí medzi najlepšie slovenské kapely.
     CD začína slušným odpichom "Katy, Daley" (Ralph Stanley), ktorú poznám od Del McCouryho. A hneď ma príjemne prekvapila. U väčšiny slovenských kapiel totiž hneď pri prvej skladbe počuť, že to nie je americká kapela, či už je to angličtinou, alebo celkovým zvukom. U 29 Strings to tak nie je a to ma prekvapilo najviac.
     Hneď za ňou nasleduje Troubled Mind v trocha kľudnejšom tempe so slovenským textom Michala Baróka - Smútok mám - jedna z dvoch slovenských výnimiek na tomto CD. Tou druhou je pôvodná skladba Milionár od Braňa Martinku (šiesta v poradí) a obe nijako nezaostávajú za anglickými. Aj keď Milionár sa trocha odkláňa od tradičného bluegrassu a výberu ostatných skladieb, rovnako ako ďalšia pôvodná skladba - inštrumentálka Michala Baróka, ktorú nazval Voľný pád. Podobných "aranžérskych úletov" od tvrdej bluegrassovej tradície, v ktorej duchu sa nesie v podstate celé CD, badať aj kde-tu v iných skladbách.
     Tak či tak sa ale celé CD nesie v duchu tradičného bluegrassu, možno tak trocha s nádychom Lonesome River Band. Možno aj vďaka soundu banja Riša Cíferského, čo ma teší najviac lebo čoby môj bývalý žiak si vzal všetko, čo mu učiteľ dal a naviac sa vydal vlastnou dobrou cestou. Myslím, že už skoro bude patriť k najlepším slovenským banjistom. Ale nielen on, či už je to mandolína Michala Baroka, ktorého považujem už dnes za jedného z najlepších mandolínkárov na Slovensku, či gitara Braňa Martinku ako aj dobro Milana Benkoviča, sú technicky perfektne zvládnuté a vkusne zaranžované. Ničoho nie je moc ani málo, prednosť má zvuk a atmosféra celku pred individuálnou exibíciou, a čo je hlavné - šlape to. Práve to takzvané šlapanie totiž mnohým bluegrassovým kapelám chýba.
     Aranže skladieb su citlivo a vkusne zaranžované. Teší ma hlavne, že skladby nie sú prepchaté samými stop-time a rytmickými zmenami ako to občas počujem u niektorých kapiel. Nájdete tam síce aj zopár harmonických častí a unisono, ale tie sú práve tam, kde majú byť a dobre dopĺňajú celkové aranže skladieb. Kapela vsadila na spev, čo je tiež potešujúce, lebo  spev je v bluegrasse dominantný a často zanedbávaný. A treba povedať, že aj spevácky sú 29 Strings na tom dobre (aj keď moje zdeformované muzikantské ucho by tam čosi našlo). Rovnako pri výbere skladieb vsadili na anglické orginály (iba dve skladby su v slovenčine - "Milionár" a "Smútok mám") tradičného bluegrassu. Nájdete tu od chronicky známych skladieb ako "Some Old Day", či "Love Please Come Home" všetko až po ich vlastné skladby - "Milionár". Pripomínam však, že chronicky známe skladby rozhodne neznamenajú že sú to odrhovačky. Mimochodom, čo je vlastne odrhovačka?
   Páči sa mi, že sa 29 Strings nikam netlačia nad svoje možnosti a schopnosti (nie že by na to nemali), ale hrajú pekne s nadhľadom tradičný bluegrass, ktorý hrá na Slovensku iba zopár kapiel, čo sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Je to pekné CD, z ktorého vanie kľud a pohoda a každému, kto má rád tradičný bluegrass, ho doporučujem. A hlavne som rád, že po našej generácii je tu ďalšia čo hrá minimálne rovnako dobre ak nie lepšie.

Ján Bratinka - 1999