100 DNÍ ZA MOROM II.

Down From the Mountain

  Väčšina z vás si iste spomína na vynikajúci hudobný film "O´ Brother Where Art Thou?" s Georgom Clooneym v hlavnej úlohe. Málokto však vie, akú neuveriteľnú slávu zožal tu v USA. Medzi ľuďmi o ňom vie snáď každý, koho sa spýtate a len soundtracku sa predalo viac ako 6 miliónov nosičov. Ponúka perfektný pohľad na korene bluegrassovej hudby a štýly rozšírené v 30-tych rokoch minulého storočia.
   Amerika miluje tento film a názov koncertného turné - Down From the Mountain je preto viac než výstižný, pretože naozaj pomohol bluegrassu zísť "down from the mountain" a dostať sa do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Amerika je už raz taká. Ľudia majú obrovský záujem o všetko nové, len im to niekto musí predostrieť ako na tácke. A to práve O´ Brother... urobil a koncertné turné všetkých, ktorí sa podieľali na hudbe k filmu, pokračuje v tom, čo začal.
    Ja som sa na Down From the Moutain dostal náhodou, vďaka miestnym kultúrnym novinám, ktoré mi darovali moji americkí priatelia. A bol to naozaj veľkolepý zážitok. Hokejová aréna pre 8000 ľudí sa zaplnila skoro do posledného miesta.
    Ešte než sa vôbec začalo hrať som sa náhodou pripojil k hlúčiku ľudí, ktorí postávali pri akomsi pultíku pri vchode. Na moje veľké prekvapenie tam sedel sám Ralph Stanley osobne! Tak som si hneď na začiatku odniesol autogram jedného z najlepších spevákov a banjistov v histórii bluegrassu vôbec.
   A potom sa to začalo: Akciu otváral Nashville Bluegrass Band a capella gospelom Po Lazarus. Vo filme znie pôvodná nahrávka z roku 1959, na ktorej je zachytená skupina väzňov, spievajúcich si pomedzi údery sekier pri rúbaní dreva v Mississipi State Prison.
   Koncert veľmi dobre konferoval country spevák a gitarista Rodney Crowel, ktorému sa účinne darilo udržiavať niekoľko tisícovú arénu doslova vo vare. A možno ani nemusel, pretože už samotné mená muzikantov človeku doslova brali dych. Nashville Bluegrass Band, Allison Krauss & Union Staion, Jerry Douglas, Dan Tyminsky, The Whites, Norman Blake, Del Mc Coury, Ralph Stanley, Ricky Skaggs, Ron Block a ďalší sú mená, ktoré pozná snáď každý.
    Okrem skladieb, na ktorých sa podieľali vo filme, hral každý aj veci zo svojho vlastného repertoáru. Takže ste mohli vidieť a počuť Dana Tyminského spievať so Stuartom Duncanom a Pat Enrightom skladbu Man Of Constant Sorrow - sťa by trio "Soggy Bottom Boys" a zároveň ho vidieť hrať s A. Krauss & Union Station Skladby z ich albumov. A. Krauss sa objavila na pódiu viackrát. Nielen so svojou kapelou, ale napríklad aj v triu s Emmylou Harris a Gillian Welch, keď spievali gospel Down in the River to Pray, vo filme spievaný s originálnym černošským baptistickým zborom.
    Rozpisovať sa o všetkých uvedených muzikantoch by mi zabralo ešte mnoho strán, ale určite musím spomenúť Ralpha Stanleyho s jeho neuveriteľným prejavom a hlavne hlasom. Spieval jednak a capella jednohlasne skladbu O´Death, jednak mu patril absolútny záver koncertu, kedy všetci diváci do jedného vstali zo sedadiel, pochytali sa za ruky a on predspievaval Amazing Grace, ktorú po ňom opakoval celý štadión. To bol pre mňa zážitok, z ktorého mi doslova behali zimomriavky po chrbte.
    Celý koncert bol naozaj nielen neskutočný hudobný zážitok, ale aj krásna ukážka naozajstnej americkej hrdosti na vlastné hudobné tradície a patriotizmu. Práve podobnými spôsobmi, a je to naozaj cítiť na každej masovejšej akcii, nielen hudobnej, sa Američania vlastne utvrdzujú sami v sebe a žijú s pocitom že sú jeden národ a sú na to patrične hrdí. A aj keď som sa neskôr bavil s rôznymi ľuďmi, ktorých som stretol, málokedy sa mi stalo, že by niekto nepoznal film "O´ brother Where Art Thou?". A bolo jedno či to bol bluegrassák, alebo nie. Ten film vlastne spustil takú malú revolúciu a naozaj výrazne posunul country a bluegrass "down from the mountain". 

                                          Willie Nelson

   Americká country legenda. Človek, ktorý sa ňou stal už za svojho života a jeho skladby sa už dávno hrajú na pódiách po celom svete a sú prekladané do rôznych jazykov. Mám doma niekoľko platní so skladbami Willieho Nelsona. Bol pre mňa vždy tým chlapčenským symbolom tej pravej "kovbojskej" Ameriky s jej muzikou a so všetkým, čo k tomu patrí. Takže keď som ho 24.júla 2002 videl hrať naživo v Riverbend Music Center v Cincinnati, začal som naozaj veriť, že ten môj americký sen sa napĺňa. Pri skladbách ako Blue Eyes Crying in the Rain, Mama Don´t Let Your Babies Grown up to be Cowboys, alebo Good Hearted Woman som vždy zostal sedieť ako prikovaný a pravdu povediac som slzil ako malý chlapec. Nevedel som koľko takýchto hviezdnych koncertov mám ešte pred sebou, alebo bolo mi už vtedy jasné, že mám šancu zažiť leto svojho života. A tak sa aj stalo. Keby mi to niekto bol povedal ešte deň pred odchodom, tak sa tomu zrejme len priateľsky zasmejem. Cincinnati sa mi totiž vôbec nezdalo ako nejaké významné kultúrne centrum. Ale opak bol však pravdou. A v tom ma utvrdili aj nasledujúce udalosti.