Svaťa Kotasa osobne poznám odvtedy, ako sa presťahoval do Bratislavy a považujem ho za jedného z najlepších banjistov. Tiež je známy tým, že sa o banjo zaujíma bližšie a dokonca si aj banjo postavil. Keďže dúfam že aj ostatných banjistov bude zaujímať, čo vlastne v tom ich nástroji hrá a nehrá, tak sme v country klube J.O.E. rozobrali banjo do súčiastky. Predkladám Vám nasledujúce úvahy na jednotlivé časti tohoto nástroja a na veci z banjom spojené.

Prevláda názor že tone ring je srdce nástroja. Povedz aký má byť ?
K: Tone ring musí byť kvalitná zvonová bronz. Každý výrobca si stráži svoj recept na zloženie tejto zliatiny. Samozrejme záleží aj na jeho tvare. Každý výrobca používa svoj vlastný tvar a tým má každý rozdielny zvuk. Tone ring podľa mňa robí farbu zvuku nástroja. Značka ? Ťažko povedať ktorý je najlepší. Skúšal som rôzne a tiež aj rozdielne hrali. Tým že je to zvonová bronz, tým vlastne vytvára charakteristický zvuk nástroja.

A čo korpus ? Materiál, tvar podiel na zvuku ?
K: Najlepšie sa mi osvedčil trojvrstvový, skružovaný a javorový. Javor ako material má ostrejší konkrétnejší zvuk. Mahagón je zvukovo tmavší. Myslím si, že veľmi veľkú rolu hrá napasovanie tone ringu na korpus. Tým, že sú to vlastne dva nesúrodé materiály, treba ich vlastne zosúladiť do jedného celku. Hodne to banju pomôže.

Aký krk ?
K: Ja mám na nástroji mahagónový. Páči sa mi práve jeho tmavší zvuk. Krk hrá veľkú rolu na nástroji. Firma Gibson dokonca krky ladí. V krku je veľmi dôležité jeho osadenie na korpus. Menzúra a dĺžka krku je tiež veľmi dôležitá. Dlhší krk má razantnejší tón. Čím je krk kratší tým má tenší zvuk. Mne osobne na vykladaní perleťou nezáleží. Je to len okrasa. Na orientáciu stačia trebárs bodky.

Aký Flange ?
K: Podľa mňa je to len konštrukčne mechanická záležitosť, ktorá spĺňa len tú úlohu aby sa celý bubon dal zložiť a dala napnúť blana. Taktiež aby sa vyplnil priestor medzi korpusom a rezonátorom. V Amerike som videl banjo so zaujímavým systémom.Háčky, napínací krúžok a flange bola akási klietka z jedného kusu. Celé sa to doťahovalo zvláštnym systémom, ktorý mi nechceli ukázať. Bol to asi patent takže u banja flange plní len túto jednu úlohu.

Rezonátor ?
K: To je vážna vec. Rezonátor vlastne pomáha nástroju dostať tón von. Je to vlastne ozvučnica. Mal by byť z kvalitného materiálu. Nad tvarom sa dá polemizovať. Videl som rôzne tvary. Jedny boli vo vnútri rovné, iné zaoblené viac či menej. Mení to hodne zvuk nástroja. Podobne u klavíra smreková doska, na ktorej je celá strunová mechanika, vyrába vlastne zvuk nástroja. Je tiež vlastne akoby rezonátor. Takže aj u banja je to veľmi dôležitá vec.

A čo o blane ?
K: Všetko je to dnes umelá hmota rôznych hrúbok a kvality. Struna následne cez kobylku rozkmitá blanu a čím je blana tenšia, tým je ten kmit iný ako u hrubej blany. Skúšal som rôzne značky. Hral som na "Five Star", teraz mám "Remo". Podľa mňa je Remo blana "rýchlejšia", lepšie reaguje na tón, ale musí sa na ňu hrať inak ako na Five Star. Nesmie sa na ňu toľko tlačiť. Ja ladím blanu do "Gis". Je to zvláštne. Trebars Tony Furtado tiež ladí do gis a mal blanu omnoho mäkšiu ako ja. Takže je to vlastne rozdielna hrúbka materiálu.

Kobylka ?
K: Používa sa javorová s ebenovým vrchom. V Amerike som si kúpil za 25$ kobylku, ktorá má všetky hrany zaoblené a eben je hrubý skoro až 3 mm. A toho ebenu je tam teda hodne. Nie som presvedčený či je to  správne, ale taká je. Podľa mňa by to malo byť tak akurát. A výška ? Je to individuálne, keď hráč hrá jemnejšie tak použije nižšiu a opačne. Tvar kobylky je veľmi dôležitý. Podstatne sa tým mení zvuk nástroja. V zásade by mala byť masívna, čím tenšia tak tým sa zhoršuje zvuk. Tá, čo som kúpil, podstatne k lepšiemu zmenila zvuk môjho nástoja. Ubudli alikvótne tóny a vyčistil sa zvuk nástroja.

Aké struny ?
K: Ja používam struny "GHS Sony Osborne - medium" a mením ich podľa potreby. Trebárs v štúdiu keď natiahnem novú sadu a hrám trebárs 2 hodiny, tak je to stále dobré, ale keď nástroj odložím na nejakú dobu už sa prejaví strata kvality - oxidácia od potu. Najideálnejšie je teda na novú sadu nahrať čo najviac.

Mechaniky ?
K: Používam "Nashville" ktorá má rádiusový kolíček. Takže struny na sebe pevne sedia a nerozladujú sa.

A čo náprstky ?
K: Na ukazovák a prostredník používam veľmi tvrdé "National" a palcový náprstok mám "Golden Gate". Hral som na medium, ale prešiel som na large. Je masívnejší a tvrdší.

Ktorá značka je podľa teba najlepšia ?
K: Jednoznačne "Gibson" . Je to proste zvuk z ktorého sa vychádza. Iný výrobca si do svojho nástroja dáva tú svoju farbu, ale podstata dobrého zvuku je vlastne zvuk Gibsonu.

Podľa teba najlepší európsky výrobca ?
K: No comment !

Aké banjo by si si nikdy nekúpil ?
K: Špatné !

Aké banjo by si doporučil začínajúcemu hráčovy a koľko by mal zaň zaplatiť ?
K: To je ťažká otázka. Mňa trochu rozčuľuje to, že sa teraz objavilo veľa tzv. výrobcov, ktorí vyrábajú "nejaké banjá", ktoré nezodpovedajú tej kvalite, aká by mala byť a pýtajú za to strašné peniaze. Ja to už beriem z pohľadu hráča, ktorý vie čo chce od nástroja a vie ako to má hrať. Takže sa mu tažko doporučuje. V zásade platí kúpiť si dobrý nástroj, aby už od začiatku hráč počul dobrý zvuk, aby sa netrápil hrou na "kertaka", tak po nejakej dobe sám zistí, že ten nástroj nie je dobrý a musí si kúpiť dobrý. Za dobrý nástroj sa môže zaplatiť hodne, za špatný málo.

Má podľa Teba vek nástroja podiel na zvuku ?
K: Určite áno. Američania to robia tak, že si vyberú dobrého Gibsona ktorého zvuk sa im páči. (Aj medzi gibsonmi je rozdiel), a hrajú naň dlho. Bill Keith hrá na jedno banjo hádam už 30 rokov a ten nástroj je stále skvelý. Dobrý nástroj sa vekom skvalitňuje, pretože je tam drevo a to vysychá. Hral som na banjo z roku 1929 ktoré malo všetky kovové časti ako mám trebárs ja a bolo o tretinu ľahšie, pretože to drevo bolo kvalitne vysušené. Banjo bolo vo futrále kde bol vlhkomer a iné zariadenia na udržiavanie vlhkosti. Nástroj bol dokonalý.

Aké banjo máš a ako si s ním spokojný ?
K: Hrám na banjo, ktoré mi postavil R.Čapek a som s ním spokojný. Všetky kovové časti a korpus je od Gibson a krk je mahagón.

Tvoje prvé banjo ?
K: Prvé banjo mi postavil otec z kamarátom a bola to vlastne kópia "Marmy" pretože vtedy tu leteli a tak sa robili ich kópie.

Ako by mal znieť dobrý nástroj ?
K: Dobre ! (smiech) Principiálne musí byť zvukovo čitateľné, každý tón musí byť vyvážený a zrozumiteľný. Sú dva pojmy - farba a kvalita zvuku. Ideálny stav je keď je tam tá čitateľnosť, zrozumiteľnosť plus tá farba zvuku, ktorá vzniká z alikvótnych tónov ktoré vytvárajú ten charakteristický zvuk banja. Musí to byť navzájom v určitej rovnováhe aby bolo banjo čitateľné s kvalitným zvukom.

Povedz niečo o technike hry ?
K: Americkí banjisti si nelámu hlavu nad tým ako držať pravú ruku. Či pravouhlovo na struny, alebo inak. V prvom rade im ide o to, aby bol tón, ktorý zahrajú, kvalitný. Ten úder je tak prevedený že sa struna rozozvučí tou najväčšou intenzitou ako sa môže rozoznieť. Ale bez toho aby vznikli nejaké šelesty a aby sa tón neprevalil. Po tomto oni skutočne idú a tomu prikladajú najväčší dôraz. Treba to cvičiť. Je to skutočne veľmi dôležité, vyrobiť silný a kvalitný tón. To isté ľavá ruka. Kladú dôraz aby hrali čisto bez nedohmatov. Keď zahrajú sklz, tak aby bol dokonalý.

Je potrebné ovládať hudobnú teóriu, alebo stačí vedieť iba tablatúry ?
K: Nieje to potrebné. Niektorí skutočne známi banjisti ani nevedia čítať tablatúru. Hrajú podľa  ucha. Učia sa hrať podľa ucha a ako to vidia u iných. Potom do tej svojej hry dávajú samého seba. Bluegrass je vlastne veľmi jednoduchý. Ide im o to aby to malo ten bluegrassový feeling. Od začiatku vidia a počujú ako to má znieť a tak sa to potom snažia hrať. Samozrejme je dobré vedieť teóriu aj čítať tablatúru. Uľahčuje to začiatky.

Ako teda začať ? Je potrebné ovládať Scruggsa ?
K: Áno ! V Scruggsovej technike je vlastne celá bluegrassová hra na banjo. V Amerike však nikto Scruggsa nenapodobňuje. Vedia že tak ako on to už nikto nezahrá. Hrajú síce tie isté "fligny" ako hral on, aj ich dokonale ovládajú, ale každý do toho dáva to svoje a každému tá istá fligna znie inak. V podstate treba Scruggsom začať a časom do svojej hry dať svoje cítenie, ale za predpokladu že to bude opäť kvalitne zahraté. Každý banjista v Amerike sa snaží hrať sám seba aj keď používa tie isté roly ako ostatní.

Ako a koľko cvičíš ?
K: Cvičím hlavne s metronómom. Rytmus je najdôležitejšia vec. Veľa hráčov na to zabúda a pritom je to to najdôležitejšie. Svoje cvičenie mám rozdelené. Niekedy cvičím techniku pravej a ľavej ruky, inokedy len improvizujem. To čo mi práve nejde tak na tom pracujem aby to bolo dobré. Snažím sa cvičiť štyri hodiny denne. Niekedy to vyjde niekedy nie, ale v podstate hrám každý deň koľko sa dá.

Čo by si dodal na záver ?
K: Banjo je technikou hry veľmi zložitý nástroj, ale to nám nebráni aby sme hrali dobre. Znovu zdôrazňujem treba si dať záležať na kvalite zahraného tónu, čistote a rytme hry. Po tomto treba ísť aby sme všetci hrali dobre. Môžeme hrať jednoducho alebo zložito, ale musíme hrať dobre. Tak to vidím ja.

So Svaťom Kotasom sa  zhováral Fero Pech.
Zvonky - 1997