Bluegrass na Slovensku prenikol oproti iným
krajinám pomerne dosť neskoro. Podobne ako v Čechách i na Slovensku najskôr
prenikla tradičná country hudba z ktorej mnoho hráčov začalo hrať náročnejší
žáner - bluegrass. Niekedy až na začiatku sedemdesiatych rokov začalo dávať
zopár jednotlivcov venujúcich sa tejto hudbe dohromady kapely. Prvou významnejšou
kapelou bol „KROK" neskôr premenovaný na „BLUEGRASS QUARTET" z Dubnice
nad Váhom. V čele kapely stáli dvaja významní bluegrassoví umelci na Slovensku
- Braňo Blahovec (banjo, spev) a Jaroslav Nečesaný (gitara, spev, texty)
(predstavení vo Zvonkoch 2/96 - poznámka redakcie) Kapela, ktorá
bola vzorom i pre ďalšie kapely. Ich prínos bol hlavne v textoch Jara Nečesaného,
ktoré vystihovali podstatu bluegrassového cítenia a frázovaním boli dobrou
kópiou orginálov (Na Slovensku ojedinelé. V Čechách píše podobné texty
Peter Kus z Blanketu - poznámka redakcie). Kapela hrala v rôznych zostavách
no najviac oslnili asi bratia Ivan a Dušan Dobiáš nielen ako muzikanti,
ale aj ako textári, a ktorí sa neskôr ubrali vlastnou sólovou cestou. Dušan
pred časom nahral už svoju prvú kazetu „Music Is My America".
Najväčší rozmach tejto hudby nastal
však v osemdesiatych rokoch, kedy vzniklo veľa kapiel a zároveň aj
festivalov či prehliadok. Hlavne prievidzský Chlapci, Fúzači a Rosa či
zvolenský Wagón (Vlado Ježovič - banjo, Jozef Toman - mandolína, Stano
Hamaliar - gitara) sa v strede Slovenska pričinil o rozmach bluegrassu
a aj o zopár akcií, ktoré túto hudbu v tomto regióne pozdvihli. Rovnako
aj pôvodná Louiziána z Prievidze, ktorá ako prvá skúšala s bluegrassom
trocha experimentovať a odbočila od tradičných bluegrassových smerov.
Na východe to začali košickí Červíci,
Tuláci a Veslári z ktorých hlavne Červíci hrali na tú dobu už nielen tradičný
bluegrass, ale už aj progresívnejší newgrass. Po nich prišli nové generácie
kapiel ako Part B, či Druhé Tváre v čele s nestorom bluegrassu na východe
Slovenska Robertom Némethom a Ďugov bluegrassový objav roka 1992 v čele
s banjistom Petrom Henriczym ktorý má zasebou už aj vlastné CD „Biely potok".
Na západnom Slovensku bola významnou
kapelou, hlohovecká kapela „PLTNÍCI". Vo svojej najlepšej zostave Michal
Vavro - gitara, spev, Peter Balón - mandolína, Jaroslav Patay - banjo,
Jozef Vasar - Kramár - husle, spev a Pavol Janica - kontrabas, spev získali
mnoho ocenení od SAHC ako kapela i jednotlivci.
Na tú dobu z veľmi mladých muzikantov
zložená a pritom naozaj špičková bola bratislavská kapela ZRNKO (Slavo
- Sani -Grek - banjo, Ivan Polák - mandolína, Emil Formánek - gitara, Henrich
Novák - dobro, Peter Oberlander - kontrabas). Bola to kapela, ktorá na
svojom prvom vystúpení, v bluegrasse ďaleko pokročilejších Čechách doslova
vyrazila dych.
A tu sa dostávame už k Slovenskej špičke
akou je napríklad krátko po Zrnku vznuté bratislavské BG Album (v prvej
zostave : Ján Bratinka - banjo, spev, Tomáš Merganc - kontrabas,spev, Vladimír
Bachratý - mandolína, spev a Martin Jurík - gitara spev). Už v začiatkoch
patrilo k slovenskej špičke a ako prvá po Kroku ťažisko svojej hudby dávala
na rozdiel od ostatných hlavne na spev, čistý vokál a celkové vystupovanie.
Nezabudnuteľné boli ich modré košele a bluegrassové mašle podľa vzoru amerických
Flatt & Scruggs. Najúspešnejšia zostava vznikla v roku 1985 (Ján Bratinka
- banjo, spev, Tomáš Merganc - basgitara, spev, Dušan Bachratý - mandolína,
Henrich Novák - dobro a Katarína Pořízková - gitara, spev). Bola prvou
kapelou čo pravidelne a úspešne vystupovala na Porte, Banjo Jamboree a
prakticky všetkých festivaloch v Čechách, o ktorej sa písalo v mnohých
časopisoch, okrem iného aj v americkom bluegrassovom časopise Bluegrass
Unlimited a ktorá úspešne vystupovala aj v zahraničí (Polsko, Maďarsko,
Rakúsko, Nemecko, Taliansko a pod.). Jeden z najväčších úspechov boli spoločné
koncerty so Skyline, Tony Trischkom, Beppe Gambetom a Edi McDade.
Čo je najvýznamnejšie je, že je to v podstate jediná kapela ktorá bez prestávky
od vzniku v roku 1983 hrá stále až do dnes, stále tradičný bluegrass
a stále ho hrá rovnako dobre. Má mnoho nahrávok v rozhlase a aj na
nosičoch (Country trh 1, Country trh 2, vlastnú kazetu Autumn 91 a CD Čas
letí - 1995). V roku 1995 bola SAHC vyhlásena kapelou roka a mandolínista
Dušan Bachratý v rokoch 1991,94 a 95 mandolínistom roka. Banjista Jano
Bratinka je autorom prvej školy hry na banjo a zakladateľom a vydavateľom
časopisu Zvonky, ktorý je jediným časopisom na slovenskej bluegrassovej
scéne. V kapele vždy nejaké obdobie hrali prakticky všetci dnes špičkoví
muzikanti a kapela nielen vychovala a vychováva nových muzikantov ale stala
sa aj vzorom pre mnohé iné kapely na Slovensku. V súčasnosti hrá v zostave
Ján Bratinka - banjo,spev, Tomáš Merganc - basgitara, spev, Dušan Bachratý
- mandolína, spev a Michal Vavro - gitara, spev.
Za najúspešnejšiu kapelu v súčasnosti
sa dá považovať bratislavský Fragment - new acoustic zoskupenie okolo banjistu
Svaťa Kotasa, ktoré vzniklo v roku 1983 po jeho presťahovaní sa z Brna
do Bratislavy. Fragment mal počas svojej histórie niekoľko prerušení. V
prvej zostave hral Svaťo Kotas - banjo, Henrich Novák - dobro, spev, Dušan
Bachratý - mandolína, spev, Rado Belcák - gitara, spev, a basgitara,
spev. Až teraz však dal Svaťo Kotas dohromady zostavu ktorá je pre neho
i fanúšikov najlepšia (Emil Formánek - gitara, spev, Henrich Novák - dobro,
Jiří - Karas - Pola - kontrabas, spev, Jana Doláková - spev a Svaťo Kotas
- banjo). O kvalite svedčí i pozvanie na festival IBMA do Owensbora v roku
1995. Svoj vlastný projekt má banjista Svaťo Kotas „Neskoro v noci" (1991)
v štýle new acoustic. Kapela má veľa ocenení. Napríklad Kapela roka 1994,
Osobnosť roka 1995, Album roku - Sunday Afternoon, Henrich Novák päťkrát
po sebe dobrista roka 1991-95, Svaťo Kotas banjista roka 1994,95 a rovnaké
ocenenia na českej scéne.
Horšie to bolo s materialmi, nahrávkami
a hlavne z kolísky bluegrassu sa k nám nedostalo veľa kapiel. V roku 1987
tu ako prvotina boli Nashville Masters vo vynikajúcom obsadení (J.Douglas
- dobro, R. Barenberg - gitara, M. O' Connor - fidle, mandolína, Glen Worf
- basa, Kathy Chiavola - gitara,spev) a o rok neskôr legenda bluegrassu
Tony Trischka so svojou skupinou Skyline.
Po páde komunistov začala voľnejšia
atmosféra pre kapely, často tu hrával a hráva rakúsky Nugget, talianský
gitarista Beppe Gambeta - raz na Dobro feste, raz ako hosť na narodeninách
bratislavského Bluegrass Albumu a raz spolu ako duo s Tony Trischkom .
Bol tu aj Tim O Brien spolu so sestrou Molly, Mark Shatzom a M. Flimmerom
a pred rokom Peter Rowan ako hosť Druhej Trávy na pozvanie SAHC.
Z festivalov je najznámejší asi trnavský
Dobro festival, v súčasnosti medzinárodný. Z osobností tu treba spomenúť
Boba Brozmana, Donalda Z. Younga, Curtisa Burcha, Paul Howarda a Stacy
Philipsa. Z domácich potom Ľuboša Novotného, Henricha Nováka a Petra Szabadoša.
Festival sa koná na pamiatku rodáka a vynálezcu dobra Jána Dopieru, ktorý
sa začiatkom storočia vysťahoval s rodinou do USA
Okrem trnavského tu je ešte najstarší
Slovenský festival - tiež už medzinárodný bratislavský Country festival,
ktorý má dnes už medzinárodný cveng, po 6 rokov trvajúci festival Country
trh v Handlovej poriadaný SAHC kde sa rok čo rok udeľujú ceny tým najlepším,
dnes už mamutí Stupavský širák kde sa rok čo rok zíde viac ako 20 kapiel
a niekoľko tisíc divákov, Country ródeo v Myjave, Zaprášené cesty a prvá
slovenská bluegrassová dielna kde sa už po 3 roky učia tí menej skúsení
od tých skúsenejších ako správne na to.
Tu sme sa už dostali do deväťdesiatych
rokov, súčasnosti a obdobia hrania staronových kapiel ako BG Album a Fragment
ale i obdobia nových kapiel a nových nádejných muzikantov. Grasshoppers
z Bratislavy (Fero Pech - banjo, spev, Jozef Sheiner - mandolína, Luboš
Jurkovič - gitara), Bluegrass Time z Bratislavy (Tomáš Peško -banjo, Dušan
Bachratý - mandolína, spev, Monika Hlinková -spev), Bluegrass Express (Andrej
Hlinka - banjo, spev), Plektrum zo Zvolena, HB Grass z Trnavy, Blue Land
(Miloš Tomka - gitara, Andrej Godál - banjo) a Druhé Tváre z Košíc (Robin
Nemeth - mandolína, Peter Henriczy - banjo) a Pramen z Banskej Bystrice.
V súčasnosti je na Slovensku asi 20
fungujúcich bluegrassových kapiel. Je to dosť či málo ? Ja si myslím že
je to dosť pretože nie je rozhodujúca kvantita, ale kvalita. A čo by slovenskému
bluegrasssu prospelo a pomohlo ? Nejestvuje ani jeden čisto bluegrassový
festival, kde by si mohly aspoň raz do roka vymeniť skúsenosti bluegrassoví
muzikanti a kde by si slovenský fanúšik prišiel na svoje. Kapely musia
hrať na festivaloch spolu s inými žánrami a potom nie sú podľa mňa
tak ohodnotené ako by mali byť.
Tiež by pomohlo viac Workshopov, hudobných dielní. Jedine už spomínana
dielňa v Košiciach (poriada Robin Németh) a dielňa na Dobro feste. Ale
dobrí hudobníci sú aj inde a tiež by mohli rozdávať skúsenosti.
Pomohol by väčší záujem masmédií. V televízii som nevidel bluegrassovú
kapelu ani nepamätám a v rozhlase sa sem tam niečo objaví, ale čisto bluegrassový
program nemá žiadna stanica.
Tiež by pomohli koncerty zahraničných kapiel, hlavne z USA, ale tie
by musel najskôr niekto pozvať a zaručiť sa sponzorstvom. Myslím že by
to mohla vyriešiť bluegrassová asociácia ako v Čechách, ale tú by musel
niekto založiť a takú osobnosť zatiaľ nemáme čo by svoje vlastné záujmy
kládla až za záujmy verejné.
Ľubomír Toman - Zvonky 1996