15. apríla sa v Pezinku opäť konal Bluegrassový Session. Na rozdiel oproti ostatným ho už poriadala novovzniknutá Slovenská Bluegrassová Asociácia a zároveň bol spojený s bluegrassovou dielňou. Takže bol trocha iný. No iný bol aj priestorom v ktorom sa konal. Oproti ostatným rokom (kresťanský dom) sa konal v pezinskom zámockom parku v bývalom nahrávacom študiu Slovkoncertu. Totalitou zdevastovaná sála - holé steny - sa tak trocha podpísala pod dosť katastrofálny zvuk. Práve tie holé steny občas vyvolávali totiž dokonalú telocvičňovú akustiku v ktorej sa všetko miešalo do akejsi jednej guče.
Ale tak či tak to bola pekná akcia, ktorú otvoril trenčiansky Tieň svojim tradičným zvukom. Je to dobrá kapela. Iba ma trocha sklamali, že som nepočul nič nové, že z tých skladieb čo som počul, som vlastne už dávno všetky poznal. Ale musim priznať, že som nepočul absolútne všetko, lebo ako to už býva na takýchto koncertoch, je to zároveň aj miesto na stretnutie muzikantov a
nekonečné debaty o bluegrasse. Takže ak mi niečo ušlo, hlboko sa ospravedlňujem.
Po Tieni sa celkom zmenila atmosféra nastupujúcim Astro Song Orchestrom. Je to zatiaľ jediná slovenská kapela, čo sa uberá smerom ala New Grass Revival. A vcelku sa jej to aj darí. Hlavne vďaka skvelému spevákovi, ktorý neodškriepi svoju "temnú" rockovú minulosť.
Pestrosť štýlov vôbec vládla tomuto sessionu, lebo po dravom Astro Song Orchestri prišli domáci 29 Srings s ích skvelým bluegrassom. Považujem ich za jednu z najlepších kapiel na Slovensku vôbec. A aj keď trocha stratili vďaka zvuku podali slušný výkon.
No a nakoniec prišli mnohými veľaočakávani hostia Petr Brandejs Band z Čiech. Kapela vyzdvihovaná i občas zatracovaná (Trhač) zložená zo skvelých muzikantov. Či už Peter Brandejs alebo asi najlepší mandolinista či muzikant vôbec akého poznám Honza Máca. Dávno som ich nevidel a nepočul a tak som bol aj sám zvedavý. Najviac ma prekvapila lahkosť a nadhľad s akým hrajú. Je vidno, že sa na javisku proste citia ako doma. Žiadne extravagancie, decentný a pritom dravý bluegrass s odpichom a životom. Naviac oproti ostatným kapelám mali aj značne lepší zvuk.
Pochopiteľne, že celý session sa musel tradične zakončiť spoločným hraním všetkých zúčastnených. Neviem kto vyberal skladby, ale zaznelo zopár inštrumentálok v šialenom tempe. Iba škoda, že zrejme aj pre pokročilú dobu už tak asi polovica ľudí zo sály práve na tento možno vrchol odišla.
No ani po zavretí sály sa všetko neskončilo a ako býva dobrým zvykom aj tu sa po skončení koncertu všetci muzikanti presunuli do neďalekého baru, kde sa pokračovalo skoro až do bezvedomia. A priznám sa že som si už dávno tak dobre nezahral ako tam. Neviem dokedy to ťahali ostatní,  lebo ja som "slušne" odchádzal okolo 3. či 4. hodiny ráno ale asi dlho, lebo tiež prítomný gitarista z mojej kapely prišiel v nedeľu na skúšku rovno z Pezinka.

JaBr.