Vo svete sú bežnou vecou  Country kluby kde sa schádzajú muzikanti a fanúšikovia tejto hudby pri reprodukovanej a živej hudbe. U nás sú to zatiaľ lastovičky. Osobne poznám zatiaľ  iba dva. V Bratislave Country Club & Shop J.O.E. a v Košiciach Country Club DIERA, kde sme s  kapelou už viackrát hrali a kde som spoznal aj Róberta Robina Németha. Zaujímavého človeka, muzikanta, podnikateľa, ale hlavne človeka okolo ktorého sa všetko, alebo aspoň mnohé  okolo country a bluegrassu na východe točí. Prinášam Vám rozhovor, ktorý som s ním spravil koncom minulého roka v Bratislave na festivale COUNTRY´95 keď tu bol so svojou kapelou Druhé Tváre.

J:Robin. Je o tebe známe, že si v podstate protagonistom bluegrassu na východnom Slovensku, no asi málokto vie že si zároveň aj majiteľom a zakladateľom v podstate prvého country klubu na Slovensku, ktorý sa volá DIERA a sídli v Košiciach. Niečoho, čo je  vcelku bežné vo svete, ale u nás tak trocha novinkou. Pritom ale poznám mnohých, ktorí takýto sen mali či majú, dodnes ho však nerealizovali.   Čo to ten tvoj country klub vlastne je. ?
R:Klub ako taký funguje tri roky a jeho takou hlavnou náplňou okrem toho, že sa tam dá najesť a  niečo si vypiť, je  hudobná produkcia country, či už ako diskotéka, alebo live. Uvažujeme do budúcnosti  toto rozšíriť ešte aj o pesničky na objednávku vo forme, že si zákazník sám vyberie akú skladbu by chcel počuť.Sme v podstate traja spoločníci. Tí ostatní majú náplň napríklad jedlo, zásobovanie a podobne a ja sa starám o hudobnú produkciu a všetko okolo hudby. Čo sa týka programu, hral u mňa napríklad Fragment, Bluegrass Album,  Alan Mikušek, Druhé Tváre, Part B a podobne.

J: Takže vlastne celá slovenská špička. Ale ako vlastne vznikol nápad niečo také vytvoriť ?
R: Pred rokmi keď som sa začal venovať bluegrassu, za svojich trampských čias, bol som raz pozvaný do jednej bluegrassovej kapely a jedného dňa som ako sa vraví praštil s prácou. Jednak to nevynášalo a jednak keďže som sa trochu vyznal do country a bluegrassu chcel som založiť taký klub, kde by sa takíto ľudia mohli schádzať a trebárs aj počúvať túto hudbu. Zároveň sem aj dotiahnuť kapely, aby tí mladí, ktorí nemali vlastne kde hrať, dostali priestor a scénu. V podstate aj my ako kapela Part B, keby nebola Diera, tak dnes asi už neexistujeme. Ako iných asi aj nás práve to, že sme mali kde hrať držalo pohromade. Druhý dôvod bol dať možnosť niekde získať informácie pre mladé kapely a muzikantov od skúsenejšich kapiel, ktoré tam teraz často vystupujú. Kontakty, rady a podobne. Nápad sa tak zrodil z 80 % v mojej hlave spolu s priateľom Matejom a neskôr sme ešte pribrali priateľa jednak, že sme nemali krytie, ale hlavne že sme spolu vyrastali a priatelili sa. Oni mňa podporujú v tom ja ich zas v inom.

J: Dalo by sa povedať, že Diera sa stala akýmsi country a bluegrassovým centrom v Košiciach a trebárs aj na východe ako takom ?
R: No rysuje sa, že už teraz to je dobré. Predtým tam vlastne nechodili tí ľudia čo som chcel a očakával. okrem mojich známych a skalných. Ale postupom času už začali a začínajú chodiť aj tí starší muzikanti či Veslári, Červíci, rezervujú si stoly a celé to začína žiť muzikou tak ako som chcel. Lenže za tým stojí veľa práce a trpezlivosti.

J: Čo sa u teba dá všetko vidieť a počuť ? Si zameraný ako bluegrassovák iba na bluegrass ?
R: Práve nie. Je to dosť široká škála. Aj country ba aj trampská hudba sa tam hráva.

J: V podstate si tou kľúčovou osobou na východnej hudobnej scéne a tak asi najpovolanejší mi odpovedať. Kedysi bol východ centrom country a bluegrassu. Potom to na nejaké roky zaspalo. Dnes viem, že sú tam opäť dobré kapely. Ako to však vidíš ty ? Čo sa u vás deje ?
R: Vďaka tebe a aj chlapcom z Fragmentu, BG Albumu a podobne si myslím, že ste nám dosť pomohli v tom, že sa to opäť rozbehlo. Je záujem u tých mladých a nielen tu v Košiciach. Schádzajú sa muzikanti aj z okolia. Z Popradu, Spišskej a Prešova. Prichádzajú aj mladí začínajúci muzikanti. Je tu síce ešte trochu taká akási hanblivosť, no je to stále lepšie a lepšie. Občas si prídu nové kapely sem do Diery pocvičiť a pokiaľ je to dobré, môžu  aj hrať. Takže to ožíva.

J: Uvažoval si okrem diery poriadať aj nejaké koncerty inde či priam festival ?. Viem že v minulosti sa na východe konalo zopár festivalov zameraných na túto hudbu.
R: Rozmýšľal som cez Dieru. Lebo ide o starý problém. Ak chceš niečo robiť, potrebuješ financie. A tak chcem založiť bluegrassový klub, ktorému by Diera pomáhala. Chceme to tak trocha podložiť aj agentúrne a mať tak možnosť oficiálne získavať sponzorov a kapely už nie ako fyzická osoba. Už sú dokonca aj napísané stanovy, teraz riešime evidovanie a legistlatívu.

J: Teraz tak trocha odbočím. Bluegrassová dielňa. Vec v Čechách bežná už viac rokov no na Slovensku novinka. V tvojej hlave sa pred dvoma rokmi zrodil nápad takúto dielňu poriadať aj tu na Slovensku. Dám ti jednoduchú otázku. Prečo ?
R: Pozri, mám rád túto hudbu a jednoznačne inštrumentálne, ale aj  čo sa týka materiálov sme trochu ďalej od centra. Chceli sme, aby ste nás to proste naučili a niečo nám ukázali a tak to tu aj trochu išlo ďalej.
J: Prebehli dva ročníky. Ako to vidíš ? Priniesli očakávany efekt  ?
R:To určite. Je to veľká zmena. Každý hrá ináč. Predtým si každý myslel že keď vie zahrať Blackberry Blossom že je majster sveta. Ibaže to nie je pravda.  A práve na tých dielňach sa tým mladým muzikantom ukazuje štýl hry, prečo tak a nie tak, dynamika, harmónia, noty a tí ľudia to začínajú chápať.

J: A ako do budúcnosti ?
R:Podarilo sa mi vybaviť jeden krásny areál , kemp na Vyšnom Ružíne, čo je priehrada neďaleko Košíc, kde by prvý júlový týždeň od piatku do piatku táto dielňa prebiehala a končila festivalom . Ide však o to, koľko zoženieme peňazí, lebo sám s Dierou to jednoducho neutiahnem. Vyučovali by sa tak ako predtým všetky nástroje, spev, vokály, niečo z teóríe, práca kapely ako takej,  práca s mikrofónom a chceme to rozšíriť aj o prácu v štúdiu a s aparatúrou vôbec a prípadne prizvať nejakých staviteľov nástrojov, aby poradili aj po tej inej stránke ako muzikantskej. Aby niekto napríklad aj poradil muzikantom  podľa čoho a kde vyberať nástroj keď si ho raz budú kupovať. Takže plány sú pekné a keď zoženieme sponzorov tak budú aj realizované.

S Robertom - Robinom - Némethom sa zhováral Ján Bratinka
Zvonky - 1997