Neskorý rok 1959, Tater musel opustiť, kvôli nemoci hudbu, našťastie iba na chvíľu.

   V roku 1963 sa objavuje v Alabame u Carl Saucemana. Nie nadlho, lebo sa mu opakovali bolesti hlavy. V septembri pracuje pre Jimma Martina a jeho Sunny Mountain Boys a spolu s nimi nahráva album ,,Widow Maker". Ku koncu roka sa pripojil ku Carl Storyho Rambling Mountaineers. Nahrávali pre značku Starday a pracovali pre Cas Walkerovú šou v televízií WBIR-TV vysielajúcej z Knoxville v Tennessee. Storyho skupina pozostávala z bratov Brewsterových (Willie a Bud) a Claude Booneho.
   Vo Virginií zostal a zlúčil sa so skupinou Red Smileyho Bluegrass Cut-Ups, ktorá bola z Roanoke. Bolo to v marci rok 1965. V skupine nahradil Ron Beverlyho na husle a vtedy tu hrávali ešte Gene Burrows, David Deese (banjo), John Palmer (bass). Tater mal veľmi dobrí názor na Smileho, ako na skúseného, pravdovravného a dobrého človeka. Mal šťastie lebo v septembri toho roku Carlton Haney poriadal prvý bluegrassový festival v histórií. Skupina bola členom Wheelingovej WWVA Jamboree, kde hrávali každú sobotu. V Roanoke tiež mali víkendové vystúpenia v miestnej televízii.
Skupina nahrávala pre značky Rimrock a Rural Rhythm. Keď zmenili banjistu, ktorým sa stal Billy Edwards, Tater prešiel na gitaru. Presťahoval sa do Roanoke s rodinou a kúpil si tu svoj prvý dom, nahral svoje vlastné štyri vokálne albumy a štyri husľové.
  Top O´the ranná šou na WBDJ televízií v Roanoke bola zrušená. Zdravotné problémy Red Smileyho prinútili, aby odišiel do dôchodoku. Ostatný členovia skupiny spolu s Tatera boli rozhodnutý ponechať si skupinu. Zavolali Harschel Sizemoremu do Alabami a sformovali Shenandoah Cut-Ups. Čoskoro nato sa ku skupine pripojil Jim Eanes. Názov vznikol vlastne kombináciou Smileyho BG Cut-Ups a Eanesovho Shenandoah Valley Boys. Skupina nahrala šesť albumov a najvydarenejšie sú ,,The Shenandoah Valley Quartet with Jim Eanes" (County 726) a ,,Bluegrass Autumn" (Renovah 904). Sizemore bol veteránom z Dixie Gentlemen (Rual Yarbrough, Jake Landers a Vassar Clements).Nahrali niekoľko albumov a keď nahrávali s Tommy Jacksonom pre Dot Records sa volali Blue Ridge Mountain Boys.
    Keď po roku opustil skupinu Eanes nahradil ho Cliff Waldron, ktorý práve skončil spoluprácu s Bill Emersonom. To bolo na jar 1970.
   V roku 1972 sa členom skupiny stal Wes Golding. Vtedy nahrávali pre Revonah Records, už bez Sizemoreho ale s banjistom Tom McKinneym a bicími a tamburínou. O rok nato nahrávali i pre Rebel a v roku 1974 opäť pre Revonah album ,,Bluegrass Spring".
  Na letnom festivale v Mount Airy v North Caroline v roku 1977 bol Tater oslovený Lester Flattom, ktorý tam nahrával ,live, album a potreboval dobrého  huslistu. Nasledujúci deň hrali Nashville Grass v Baltimore. Tater prijal jeho ponuku a hral i tu. ,,Po príchode z Baltimore, aby sme zabili nejaký čas, spomína Tater, pozval ma Lester na obed a kávu. Išli sme do malej reštaurácie, mali sme všedný rozhovor a napokon mi povedal, že ak chcem môžem sa stať členom jeho Nashville Grass". Tater mal niekoľko kšeftov s Cut-Ups, takže nemohol opustiť skupinu. Ale v októbri 1977 sa presťahoval do Hendersonville, pochopiteľne spolu so svojou milovanou manželkou Lois. Zo začiatku bývali blízko Lester Flatta v apartmáne, ale v decembri 1978 si kúpili dom. ,,Nebolo to Shenandoah Valley, ale boli sme tu radi " spomína na starý i nový domov Tater. Zdravotné problémy mal i Lester Flatt a tak jeho skupinu začal viesť Curly Seckler. V apríli 1979 nahradil Tatera syn Paul Warrena.
  V polovici roku 1980 zavolala Taterovi Wilma Lee Cooper, že potrebuje pomoc na víkendové vystúpenie v Grand Ole Opry. Z jednorazovej akcie sa stala dlhšia spolupráca. V jej skupine Clinch Mountain Clan hrali vtedy i Gene Wooten a Terry Smith.
  Skôr než prišiel čas júlového festivalu Bill Monroa v Indiane roku 1984, sa Tater dozvedel, že kontrabasista Mark Hembree, hrá s Billom naposledy. O dva týždne bol po druhý raz členom Bluegrass Boys Bill Monroea. Hral na kontrabas a občas zdvojené husle s Billy Joe Fosterom.

Prevzaté s Coloradského časopisu Pow´r Pickin´ z mája 1991,

preložil Ľubomír Toman.