Country Bratislava  
1980-1995 

Bol raz jeden festival.
Ahoj redakcia Zvonkov
V prvom rade som s nadšením privítal, že Zvonky opäť vychádzajú. Nielenže sú vkusné, ale aj na ďaleko lepšej úrovni ako predtým. Je načase, že aj na Slovensku také niečo konečne existuje. Chcem Tebe a všetkým kto sa na ich príprave podieľa, popriať všetko najlepšie nielen v novom roku, ale držím aj palce nech vydržia.
 Hlavne by som však chcel napísať pár riadkov o festivale Country´95. Na jednej strane sa mi veľmi páčil a som rád že napriek chaotickým správam a dezinformáciám sa predsa len konal, no na druhej som z neho mal trocha horší pocit ako v iné roky. Bol akýsi chladný. Chýbala mi tam tá dravá atmosféra a kamarátstvo vo vzduchu počas koncertov. Možno to bolo spôsobené malou účasťou divákov podľa mňa spôsobenou hlavne (nehnevajte sa ) otrasnou propagáciou. Jednak pár dní pred festivalom sa  konala podobná akcia s rovnakým názvom kde (nielen ja) som na moje velké sklamanie zistil, že to nie je očakávaný festival, ale Country bál a o samotnom festivale som sa dozvedel čiste náhodou deň pred jeho konaním od kamaráta. Samotné kapely boli dobré, aj keby som privítal viac hviezd z Čiech ako po iné roky. Viac ma však mrzí studené publikum a vôbec mi strašne chýbal ten "virvar" čo ho po iné roky sprevádzal. Bol som za priateľmi z kapely aj na chvíľu v zákulisí a na moje prekvapenie tam nikto nebol. Iné roky to tam vírilo muzikantami. Tento rok som tam stretol okrem svojho priateľa iba akéhosi mne neznámého pána. Aj vo vestibule to vždy žilo vravou, tento rok vestibul zíval prázdnotou. Vraj ho pripravoval iný štáb ako predtým. Neviem čo je na tom pravdy ale ak áno, tak doporučujem vrátiť festival pôvodnému štábu. Možno to bolo aj tým. Hlavne však vážení - reklamu a dobrý program, aj keď opakujem, neodchádzal som z festivalu sklamaný.
 Tak či tak o rok prídem znova. Mám túto hudbu rád a aj tento festival je stále ešte najlepší na Slovensku.

Ahoj. Peter Bradáč.

Toto je dopis, ktorý som si po dlhšom čase keď som vyberal čo zo starých Zvonkov uverejním aj na tejto stránke, opäť prečítal a rozhodol sa k napísaniu tohoto článku. Prečo takto skončil bratislavský Country festival, jeden z najväčších a najznámejších festivalov na Slovensku. Festival kam sa kedysi doslova tlačili hviezdy, kde sa dalo vyberať to najlepšie z toho najlepšieho a na ktorého poslednom ročníku to zívalo prázdnotou. A prečo vlastne poslednom ročníku? Je to ortieľ každého festivalu, alebo sa kdesi stala chyba ? Ale pekne po poriadku.

Ako to vlastne vzniklo ?
V roku 1980 sa z iniciatívy nadšencov konala v DOME ROH BEZ na Kominárskej ul. súťažná prehliadka kapiel hrajúcich folk, country, trampskú pieseň a bluegrass. 25 kapiel, natrieskaná sála a super atmosféra. Už vtedy bolo jasné, že to získa tradíciu a aj v priebehu roka sa síce v menšom, ale predsa niečo podobné zopakovalo. Plánoval sa ďalší ročník tentokát vo väčších priestoroch, v račianskom kulturáku. No hlboký komunizmus a zákaz vystupovania folkera Vlada Mertu z Prahy urobili svoje. Zopár ľudí skončilo dokonca na výsluchu na ŠTB. A tak sa neuveriteľne dobrý plagát Ruda Jurkecha (Ešte aj dnes by bolo totiž málo plagátov čo by mu mohli konkurovať) musel spáliť a festival zrušiť. Našlo sa síce náhradné riešenie opäť na Kominárskej, ale v značne menšom rozsahu. A naviac ŠTB sa kdesi dozvedelo o konaní náhradného festivalu a problémy, ktoré nastali donútili usporiadateľov od festivalu odstúpiť úplne aj do budúcnosti a tak sa zdalo, že krásna tradícia zanikne skôr než začne, lebo kamkoľvek sme prišli s festivalom, vedeli že je to "antikomunistická" akcia..
Niekedy v lete som oslovil Marcela Šusteka z vtedajšieho kulturáku na Vajnorskej a jeho prekvapivá odpoveď "A prečo nie ?" dala základ niečomu, čo dostalo nielen stálu strechu, stály tím ľudí, ale aj základ festivalu vďaka ktorému sa slovenská scéna, ktorá zaostávala za českou, postavila na nohy.
Festival vznikol aby jednak umožňoval slovenským kapelám vystupovať na väčšom fóre, aby mali možnosť sa vzájomne porovnávať, ale hlavne aby pritiahol české kapely, od ktorých sa hlavne v bluegrasse bolo čo učiť. Často mu vytýkali, že je to taký český balíček čo sa raz do roka rozbalí, no práve vďaka tomu sa o krátky čas objavili kapely ako Zrnko, BG Album, Chlapci či Fragment čo Čechom postupne doslova "vypálili rybník". A presne to bol jeho ciel.
Rok čo rok sme sa pravidelne schádzali a pripravovali ten trojdňový maratón. Každý vedel presne čo má robiť a za čo je zodpovedný a festival pripravovali v podstate celý rok. Objehávali sme festivaly v celom Československu, vyberali typy a niekedy koncom leta už vedeli kto tam bude hrať. Okolo sa točilo ešte mnoho ďalších, Hostesky, spojky a všelijakí pomocníci. Isteže vznikli problémy, no každý problém nebolo problém odstrániť. Proste to šlapalo. Nik nas to neučil a pritom to bol profesionálne pripravený festival o ktorom s úctou vraveli aj organizátori kolosov ako bola česká Porta. A to všetko zadarmo, ak tak za obložený chlebíček a kofolu v bufete kulturáku. Na festival sa chodili učiť mnohí čo neskôr založili svoj festival. Tu sa zrodili nielen ďalšie festivaly, ale aj mnohé kapely.
Natrieskaná sála, pred kulturákom beznádejne čakajúci ďalší dav, čo sa dnu už nedostal, "virvar" ako to pisateľ pekne opísal v zákulisí, no proste to všetko žilo a bolo v pohybe. Hrať na bratislavskom Country bola česť. To potvrdí nejeden muzikant a kapela čo to zažila. A na kapelách sa festival odzrkadlil najviac. Koľko muzikantov sa práve tu rozhodlo, že hudba bude ich životnou náplňou. Muzikantské špičky ako Henrich Novák, Emil Formánek a čo ja viem kto ešte sú svojim spôsobom odchovanci festivalu. Fragment by nikdy nebol vznikol bez bratislavského Country festivalu. A nielen v bluegrasse. Bratislavský Lojzo práve na tomto festivale odštartoval svoju karieru. Hlohovecký Pltníci či aj košičké Druhé Tváre toho na svojej muzike veľa zmenili po ich hraní na festivale. A kto vie, čo všetko ešte ovplivnil festival. Kto vie či by Palo Králik mal dnes umeleckú agentúru, alebo Robo Neuser či Fero Pech vyrábali hudobné nástroje, Palo Hraška založil tradíciu bratislavských Country bálov, alebo Katka Pořízková žila a hrala v rakúskom Nuggete.
Roky to šlapalo. Až do nežnej revolúcie. Ľudia mali naraz iné starosti a tak sály nielen bluegrassových koncertov zívali prázdnotou. Tomu neušiel ani Country festival, aj keď zďaleka nie tak ako iné festivaly.Tu bolo vždy relatívne plno. No v roku 1990 zíval prázdnotou aj on. Ale z iného dôvodu. Z kulturáku odišla časť osadenstva a vystriedali ho ľudia, čo sa rozhodli, že  si festival pripravia sami, že štáb nepotrebujú.  Bol to rok zlomu, keď festival začal akosi upadať. A nepomohlo ani opätovné prizvanie časti pôvodného štábu pre nasledujúci ročník. Jednoducho s novým osadenstvom kulturáku to už tak ako pred tým nešlapalo.
V roku 1995 sa potom zatlkol posledný klinec do truhly - ako sa pekne vraví. Zmenilo sa opäť vedenie a personál kulturáku, ktoré za krátky čas dalo vedieť, že nemá chuť nielen poriadať festival, ale ani mať niečo do činenia z nejakým "amatérskym festivalovým štábom".  V lete mi však na moje prekvapenie oznámil Vlado Grežo, že on bol oslovený vedením kulturáku na Vajnorskej, aby pripravil a postavil náš festival a že či nám to nevadí. No isteže to vadilo, lebo festival mal logo, meno a aj Zvonky chránené autorsky.  Všetko bolo jasné keď vzišla správa že bulletin už nebudú Zvonky, ale Country scéna SAHC, ktorá práve stratila spod svojich krídel trnavský Dobrofest. Pokúšali sme sa zachrániť čo sa dalo, presadili sme časť pôvodného štábu,  logo, Zvonky a niektoré kapely. Ale bolo to málo a hlavne zopár zákulisných nie najkorektnejšich zaujimavostí nám dokázalo, že je to posledný ročník. Čisto komerčný prístup a zameranie festivalu.spolu s priškrteným rozpočetom potom dokonali svoje.
Kde sa stala chyba ? Ja si myslím že hlavne v nás, že sme to dopustili. Že sme nechali festival ľuďom čo o ňom nielenže nemali ani páru, ale ani vzťah. Že jediným záujmom sa stal zisk a stratil sa cieľ. Možno to bolo aj trocha vplyvom doby, istých šedín vo vlasoch či zmien dominantných vecí v živote. V podstate však tak či tak pri neslávnom konci tohoto festivalu, všetci možeme byť spokojní. Splnil to prečo vznikol - aby sa slovenské kapely mohli bez problému postaviť ako rovnocenné vedľa českých.  A kto vie, možno raz niekde na námestí uvidíte znova plagát s logom podobným logu Jurského parku, o ktorom Rudo Jurkech čo ho vymyslel tvrdí, že Steven Spielberg mu to šlohol a že ho aj tak raz zažaluje..

Venované Ľubošovi Čajágimu, Ivanovi Teri Zemanovi, Milošovi Bočkaiovi, Václavovi Jerigovi, Rudovi Jurkechovi, Palovi Hraškovi, Marcelovi Šustekovi, Palovi Králikovi, Helene Živnej, sebe a všetkým, na ktorých mená som si nespomenul.

Ján Bratinka - Zvonky 1999