Doyle Lawson & Quicksilver v St. Pöltene


     21.  februára  1996  v  rámci  svojho  turné  po Európe vystúpil  Doyle   Lawson   so  svojou  skupinou  Quicksilver v rakúskom St. Pöltene asi 120 km od Bratislavy.
     Na koncert  sme dorazili z  Bratislavy štyria, z  Čiech prišiel celý  autobus a zvyšok  sály zaplnili domáci,  ktorí tvorili takmer početnú menšinu.
     V napätej atmosfére očakávania vystúpila ako predkapela skupina Nugget.  Ťažko hovoriť o  predkapele v pravom  slova zmysle,  pretože  Helmutov  výkon  na  mandolínu  bol skvelý (zrejme mu  Lawson zo zákulisia  pozeral na prsty),  a to sa týka  tiež celej  kapely, Katarína  - basgitara  a Thierry - gitara.
Potom  nastúpil  toľko  očakávaný  Doyle  Lawson.  Na pohľad skromní  ľudia zaujali  publikum od  prvých tónov  a výborná atmosféra  vydržala  počas   celého,  takmer  dvojhodinového koncertu.  Repertoár skupiny  Quicksilver pozostával  takmer z polovice zo  spirituálov. Spievali všetky,  ktoré poznám a ešte zopár navyše. Musím sa priznať, že keď som počul s akou ľahkosťou a čistotou z nich prúdila harmónia spirituálu, tak som  si pomyslel;  veď  je to také  jednoduché  -  stačí len otvoriť ústa a spievať.
Mal som dojem, akoby im  vôbec nešlo o inštrumentálne výkony a takmer  všetko dávali  do  spevu;  bolo to  strašne silné. Samozrejme, že  inštrumentálne hrali výborne  a s brilantnou ľahkosťou.
     A  tu sa  musím na  chvíľu zastaviť.  V "Bluegrassových listoch",  ktoré vydáva  česká BG  asociácia som  sa dočítal o kapele 50 fingers (50 prstov). Keby  sa to malo aplikovať na Quicksilver, tak by sa museli volať "46 a 1/2 prsta". Banjista  z  Quicksilver  totiž  mal  na  ľavej  ruke, znovu opakujem  na ľavej  ruke len  palec a  takú menšiu  polovicu ukazováka.  Ostatné  prsty  jednoducho  nemal.  Priznám  sa, že som ho už predtým  videl hrať na videokazete z Owensboro, ale keď som to videl na vlastné oči, tak som bol hotový. Hral všetko  od Shucking The Corn  cez Pike County Breakdown až po Daybreak  in Dixie. Bolo to niečo  neskutočné. A vôbec som si nevšimol, že by na neho v kapele brali nejaké ohľady, alebo že  je v kapele  preto, že je  tými prstami zaujímavý. Nie,  bol  to  plnohodnotný   člen  kapely.  Veľká  a  silná osobnosť.
Bola to  výborná muzika, výborná atmosféra  i diváci, bol to fantastický zážitok.
 
 

 
Dušan Bachratý