S bluegrasovými festivalmi to na Slovensku bolo vždy chabé. Bluegrassové kapely si zahrali tak akurát na všelijakých miš-maš festivaloch popri folkových pesničkároch a trampských, prinajlepšom countryových kapelách. Nechcem v žiadnom prípade nejako podceňovať folk či trampskú hudbu, mnohí sme s ňou začínali, no čisto bluegrassový festival, ktorý by stál za zmienku, tu na Slovensku jednoducho nikdy nebol. Nesmierne som preto vždy závidel Čechom ích festivaly typu Bor u Tachova a hlavne Kopidlno, kde to žilo istou zvláštnou atmosférou a kde sa hral iba bluegrass presne v duchu veľkých amerických bluegrassových festivalov. Sám som sa niekoľkokrát pokúšal založiť takýto festival, no vždy to pre slabé divácke zázemie skĺzlo aj do folku, country a trampskej hudby a opäť to bol vždy "guláš" všetkého čo na niečo brnká. Preto som ani neveril, že sa udrží, tobôž nie rozšíri prehliadka štyroch bluegrassových kapiel, o ktorej som sa dozvedel pred štyrmi rokmi len vďaka príspevku do tlačovej formy Zvonkov od Ľuba Tomana. Malá dedinka Horná Poruba neďaleko Ilavy, len len že je na mape a bluegrassový festival celoslovenského kalibru? Kto by už prišiel do miesta, kam aj autobus chodí iba keď náhodou cestou zablúdi? A práve. To, čo som tam tento rok zažil, ma presvedčilo o tom, že mýliť sa je ľudské.
V skutočnosti vlastne ani nie je divu, že práve tu sa zrodil bluegrassový festival, lebo práve v okolí Dubnice, Trenčína a Prievidze je asi aj kolíska slovenského bluegrassu a bluegrass tu teda má aj najhlbšie korene a najväčšie zázemie. Možno si niekto povie, že preháňam, ale ja tento festival považujem za také malé slovenské Kopidlno, kde sa raz do roka stretne všetko to, čo ladí do modra.
    Pôvodne som ani neveril, že sa tam tento rok dostanem, no našťastie mám dobrých priateľov, a tak sme spolu s priateľom v sobotu vyštartovali do Hornej Poruby. Chvíľu trvalo, kým sme našli tú správnu odbočku z Ilavy a ešte väčšiu chvíľu trvalo, kým sme našli samotnú Hornú Porubu. Tých Horných Porúb, teda častí,  je totiž, ako sme zistili, viac. Nevšimnúť si náhodou jednu známu tvár pred novučičkým miestnym kulturákom, asi pôjdeme ďalej do ďalšej časti, či možno až do Štiavnice. Tou známou tvárou bol práve všadeprítomný Braňo Blahovec, a ako inak než samozrejme pikujúc na svojom banji v kruhu jemu podobných (podľa nepotvrdených informácií tam vraj pikoval bez prestávky celý večer). A tak bolo jasné, že sme na správnej adrese. Vždy žasnem s úctou nad týmto človekom a uvažujem ako a či by sa na Slovensku hral vôbec bluegrass, keby pred "mnohými a mnohými" rokmi nebol začal svojou misionárčinou šíriť bluegrassovú osvetu.
    Keď sme dorazili, až na aparatúru na javisku a pikujuceho Braňa, mnoho tomu nenasvečovalo, že sa tu o chvíľu začne bluegrassový festival. No netrvalo dlho a pod jedným stromom  sa odkiaľsi vzala jedna pikujúca zostava, o kúsok ďalej vedľa potoka druhá a pri stole v bufete tretia.  Kde tu sa niekto chválil svojim novým banjom, kúsok ďalej sa riešil problém istej tabulatúry a o ďalší kúsok sa rozoberalo posledné CD od Blue Highway. Proste sa začalo diať to, čo sa deje vždy, keď sa niekde stretne tá "potrhlá namodralá spoločnosť", čo jednoducho patrí k bluegrassovému festivalu, čo ma vždy fascinovalo v Kopidlne a chýbalo v Bratislave.
    Prekvapila ma i tá plná sála a veľa ľudí postávajúcich bokom. Zrejme tých, ktorým sa už neušlo miesto. Miestami som mal priam pocit, že ľudia sú proste všade a medzi nimi mnohé známe tváre zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých som niektorých možno aj viac ako rok nevidel. A tak som  značnú časť festivalu preklábosil (ako som si všimol nielen ja). No aspoň jedným uchom počúvajúc skvelé kapely, ktorým sa v tejto atmosfére jednoducho muselo hrať dobre. Koniec koncov ani jedna z dvanástich kapiel sa len tak bez boja nedostala z javiska a plánovaný koniec okolo pólnoci sa stal samozrejme vtipom keď sa záver posunul ďaleko za jednu hodinu ráno. Predpokladám, že sa konal aj tradičný mamutí jam session všetkých účinkujúcich i neúčinkujúcich, zrejme až do prvého brieždenia, ktorý som však už žiaľ nestihol lebo priatel sa ponáhlal domou. Škoda. Tešil som sa naň.
    Pôvodne som sem chcel napísať aj niečo o kapelách, ale práve preto, že nie som a nechcem byť žiaden hudobný kritik a že  som niektorých vystúpenie sčasti prekecal kdesi bokom na tému bluegrass (za čo sa všetkým hlboko ospravedľňujem), že ma viac fascinovala tá atmosféra než kapely, ktoré všetky poznám a myslím si, že hrajú dobre bez výnimky, bolo by to z mojej strany aj neseriózne. Okrem toho bol by to aj tak iba môj subjektívny názor.  No tak či tak jednu zaujímavosť spomenúť chcem. Horno-Porubčania to totiž vzali priam útokom a založili okrem festivalu aj zaujímavú tradíciu. Od minulého roka sa tu totiž udeľuje prestížna cena - "Sieň Slávy". Nie je to žiadna cena za muzikantské výkony (tých je aj tak dosť), ale ocenenie za zásluhy pre ľudí, ktorí niečo spravili pre bluegrass na Slovensku. Nepripomína vám to americkú sieň slávy? Mne áno. A to je fajn. Lebo mnohí na Slovensku pre bluegrass skutočne mnoho obetovali a preto si myslím že im patrí aspoň takáto symbolická vďaka. A tak prvé ocenenie minulý rok nemohol dostať nik iný ako práve Braňo Blahovec a Jaro Nečesaný, no a tento rok to boly tý čo prišli hneď po nich. Henrich Novák, Svaťo Kotas, Ivan a Dušan Dobiaš, Dušan Bachratý a Ján Bratinka. O rok to budú opäť ďalší a tak mám pocit, že tu je končne popri hore kadejakých ankiet a cien aj konečne niečo čo oceňuje aj trocha iné hodnoty.
    A čo celkom nakoniec? Asi to hlavné, že je fajn, že na Slovensku je takýto festival , že Slovensko má konečne svoj čisto bluegrassový festival v Hornej Porube. Veď kde inde by sme sa my "potrhlí pikeri" inak mohli stretnúť. Žiaden mamutí festival s hromadou sponzorov, bufetov s párkami, pivom, či zhasnutých muzikantských hviezd, ale festival kam sa chodí  iba kvôli dobrej muzike. Iba jedno mi tu chýbalo - nejaké hopsajúce tanečné združenie. Akosi som si nato zvykol, že sú všade. Aj som sa spýtal Ľuba že prečo? Odpovedal mi stručne: "Tu nie. Toto je bluegrassový festival.".