A opäť sa 24. júna stretli bluegrassoví fajnšmekri v neveľkej dedinke Horná Poruba na tradičnom bluegrassovom festivale. Opäť znel skoro celý deň z každého kúta zvuk banja, madolíny, gitary a rozoberalo sa a teorerizovalo na tému bluegrass.
    Bol to už piaty ročník tohto na Slovensku ojedinelého festivalu. Opäť maratón dobrej muziky a hromady kapiel, z ktorých som ako zvyčajne polovicu nevidel, lebo som ich vstup prekecal s niekým, koho som možno aj rok nevidel. Ale takto to už býva. No z toho, čo som videl, mi je jasné, že oproti poslednému roku kapely spravili opäť kus práce a zahrali skvelý bluegrass. Či to už boli 29 Strings, Blueland, Steam, Grassland,  Tieň,  BG Time, Grunt, alebo hostia z Čiech. Nie je účelom tohto článku recenzia jednotlivých kapiel. Nevidel som všetky a tak by som takto mohol ublížiť tým, čo som nevidel. Chcem iba popísať to, čo ma nadchlo či sklamalo a skôr sa venovať atmosfére. Aj keď každý z vás, čo chodí na festivaly, tú atmosféru pozná. Atmosféra Poruby je však trocha odlišná. Je v nej cítiť to, čo mi na mnohých iných (málo) slovenských festivaloch chýba. Akási zomknutosť ľudí okolo, divákov a muzikantov, v ktorej sa strácajú osobné nezhody, hriechy minulosti či názorov. Tu je na prvom mieste muzika a všetko sa točí okolo nej. Takže sa ľahko zabúda na to zlé. V mnohom mi atmosférou pripomína staré dobré Banjo Jamboree v Kopidlne, kde sa tiež rozjasnia oči, keď v dave zbadáte známu tvár, čo ste dlho nevideli a hltáte muziku plnými dúškami. Kde ste ochotný do stoličky vysedieť dieru, len aby vám neušla žiadna kapela. Aj keď v mnohom sa mu zatiaľ Poruba nemôže rovnať.
    Oproti ostatným rokom sa na tomto ročníku podieľala aj novovzniknutá slovenská bluegrassová asociácia, nielen finačne, ale aj svojím propagačným stánkom. Koniec koncov je to jej hlavný cieľ. Propagovať túto skvelú muziku, akou bluegrass rozhodne je. Mnoho ľudí totiž nemá ani potuchu o tom, že nejaký bluegrass sa niekde hráva a že vôbec jestvuje. A kde viac s nim prísť do styku ako na festivale. Takže aj do budúcna stojí zato vsadiť na túto kartu.
    Trocha sklamaním pre mňa bolo tento rok menej divákov ako zvyčajne. Možno spôsobené počasím - neviem, ale aj tak bola skvelá atmosféra na tomto maratóne, čo končil neskoro v noci či, lepšie povedané, skoro ráno. Stálo by za zváženie do budúcna festival jednak rožšíriť na dva dni (taký maratón do aký sa Poruba natiahla, už je lepšie rozdeliť) a tiež zvážiť iné miesto konania. Napríklad presunúť ho na futbalový štadión v Hornej Porube. Exteriér má svoje výhody. Taký maratón, akým sa Poruba stala, už totiž nie je komornou akciou. A hlavne sa stratia problémy so zvukom v tejto nešťastnej sále, kde všetko znie ako v jaskyni.
Tak či tak to bol ale opäť skvelý festival. Iba škoda, že je to v podstate jediný slovenský čisto bluegrassový festival. Rozhodne však Ľubovi Tomanovi a ľudom okolo neho, čo sa tiež podieľajú na vzniku a konaní tohto festivalu, patrí úcta a slová chvály.

JaBr