Interview s Johnon Cowanom pred vystupením skupiny
Duckbutter.

(výťah)  (The whole Interview with John Cowan in English is available on www.johncowan.com .)

Pohovorme si trocha o tvojich skorých hudobných vplyvoch. Čo ťa v skutočnosti priviedlo k tomu, že si sa začal zaujímať o hudbu?
Môj otec bol amatérsky spevák. Spieval v kvartete holičov. Jeho matka, moja stará mama, bola tiež poloprofesionálnou speváčkou. V  30-tych a 40-tych rokoch mali divadlá ludí, ktorí spievali počas prestávok a toto robila aj moja stará mama. Vyrastali sme spievajúc  v kostole a tu a tam som sledoval môjho otca na rozličných predstaveniach. Zvykli robiť verejné vystúpenia v kostole. Bol som stáôe  pri muzike. Počúvajúc aj spievajúc. Keď som mal asi 10 rokov, zrazu sa objavili Beatles a to bolo niečo pre mňa.
Takže si začal hrať na basu, keď si bol teenager (tínedžer)?
Asi keď som mal 13.
Začal si s basgitarou, alebo boli pred ňou aj iné nástroje?
Bol som jeden s tých, čo sa po okolí potulujú s gitarou v ruke.... a jednou z príčin bolo, že keď sa partia chalanov z našeho susedstva rozhodla založiť si kapelu a opýtali sa ma, na čo by som chcel hrať, mali už gitaristu aj bubeníka, takže mi zostal
basgitarista. Vtedy som hrával na malej japonskej gitare. Nokoniec som odložil posledné dve struny a pokúšal sa hrať basu na
elektrickej gitare.
Povedal si, že vplyv na teba mali Beatles. Vplývalo na teba aj niečo iné počas tých rokov?
Beatles boli tými, ktorí ma priháčkovali k mojej túžbe či snom hrať hudbu. Boli to skvelé časy, keď som začal hrávať v kapele a zápasili sme zo všetkým, čo vyšlo. Spomínam si na kúpu Stax ’45. Stax bola nahrávacou spoločnosťou v Mephise, ktorá nahrávala  Sama a Davea a rozličných ľudí. Spomínam si na kúpu “Hold on I’m Coming” a “Knock on Wood” od Eddie Floyda a následné sedenie pri basgitare, pokúšajúc naučiť sa basové party. Boli sme ako hocikto druhý. Keď po prvý krát prídeš do kapely, obyčajne kopíruješ hocikoho, koho máš rád. My sme sa snažili naučiť všetko, na čo sme mali.
Bol tvoj príchod do New Grass Revival tvojím prvým stretnutím s Bluegrassom?
Vyrastal som hraním hudby v bluegrassovom štáte (v Kentucky), ale o Bluegrasse som nevedel nič. Dovtedy som skutočne nevedel, čo to Bluegrass je. V sobotu k nám z Nashvillu chodili “Pot Wagoner Show” a “Wilburn Brothers Show”, ale to bolo pekné Country. Takže stýchto show som vedel, čo to zanmená Country, ale o Bluegrasse som naozaj nevedel nič.
Kto boli v tom čase členovia kapely?
Curtis Burch na gitaru, Sam Bush na mandolínu a husle, Courtney Johnson na banjo, Butch Robins na basgitaru, (v tej dobe bol
skvelým banjistom a vätšina ľudí si aj pamätá ako banjistu) a Michael Clem, ktorý bol z NC, na bicie.
Pohovorme si o rokoch s New Grass Revivalom. Začal si s nimi v roku 1974, že?
Keď som sa s nimi mal stretnúť, v skutočnosti som ich už raz predtým videl na jednom ich vystúpení. Živil som sa hraním soulovej muziky v jednom malom nočnom klube “Washington Street” v Louisville KY a dievča, s ktorým som chodil, mi stále hovorilo o skupine New Grass Revival a o tom, ako by sa mi páčili. Povedal som “Nemám rád tento druh hudby!”, ale ona mi hovorila, ako  totálne rockujú a trvala na tom, aby som sa na nich išiel pozrieť. Nakoniec som súhlasil a išiel som. V tom čase mali bubeníka,  ktorého som neskôr vyhľadal a ktorý vytrval asi rok. Pozrel som na pódium a tam bol Sam Bush, mal tie jeho dlhé vlasy a hral na  elektrické husle. Okrem neho mali banjo, gitaru, basgitaru a bicie. Myslel som si, že to je na tú dobu bomba. Keď som sa k nim pridal, mal som 20. Ich basgitarista skončil a tak hľadali niekoho, kto by ho nahradil. Pracoval som vtedy na umývačke aút a nemal som peniaze. Všetci žili v Glasgowe KY, ktorý je asi 80-90 míľ od Louisville. Naložil som si basgitaru a zosilňovač do môjho malého Chevy Vega ’71, odišiel a stretol sa s nimi na okresnej hranici. Spomínam na Courtneyho a Sama vlečúc sa v ich totálne vyzdobenom Chevelle ’68. Bolo to ako super šporťák, magické kolesá ako cestný hrom. Nasledoval som ich do malého útulného domu na vidieku, v ktorom žil Courtney, vošiel som a naladil si basgitaru. Asi po dvoch skladbách sa ma opýtali, či by som sa k nim pridal.
To bolo predtým, ako si im zaspieval?
Nie, ešte som nespieval. Počuli o mne, že som spieval, ale v tom čase som bol prijímaný len ako basgitarista. V tej dobe bol prvým spevákom v New Grass Revival Sam Bush.
A kedy si začal spievať?
To bol skutočne zážitok, keď som začal. Deň po mojom prijatí bubeník odišiel. Nikdy som nehral bez bubeníka a o bluegrasse som  nevedel nič. Mohli povedať, že som bol dobrý na basu a v skučnosti potrebovali dobrého basgitaristu. Takže som len chlapcom povedal “Neviem nič o tejto hudbe, chlapci musíte mi pomôcť. Naučte ma skladby a povedzte mi, čo mám hrať.” Bol som otvorenej  mysle a bral to len ako “keď mi presne povieš, čo mám robiť, urobím to”. A takto to išlo pár mesiacov. Učil som sa ako hrať bez bubeníka a hrať túto hudbu, ktorá mi bola tak cudzia. V tom čase spievali všetko oni. Mali všetky vokály vypracované. Učili ma len repertoár, ktorý už existoval.
O nejaký čas, na skúškach, som pokaždý krát hovoril “viete, aj ja viem spievať chlapci” a oni len povedali niečo ako “fajn, ale ideme  na túto dalšiu skladbu...” . Na každej skúške som opakoval “viete, ale ja viem dobre spievať..... nechcete to počuť?” a oni vždy opakovali “nie.... musíme sa naučiť viac skladieb”. Sam veľmi rád rozpráva, ako som dotieral, že by som mohol spievať a on vždy povedal “Ja som spevák v tejto skupine.... len si tam zostaň pri svojej base, kamoš.” Spomínam si, ako som prišiel a hovorím im o piesni Jacksona Browna, ktorú som poznal a prosím ich, aby ma ju nechali zaspievať.
Bola to pieseň “These Days”. Sadli sme si, hrali sme a ja som spieval. Spieval som túto skladbu už niekoľko rokov a skutočne som ju miloval. Mal som v nej malú úpravu na konci, to dlhé tahanie so smyčkou do výšky. Skončili sme so skladbou a Sam hovorí “No,  zdá sa mi, že odteraz si prvým spevákom ty.”
Ako často ste vystupovali potom, čo si sa pridal ku skupine?
Nuž, pracovali sme tak veľmi, ako sa len dalo. Bolo to ako keby skupina začala odznovu. Prvý rok, ktorý som bol so skupinou bol  velmi tvrdý. Býval som s Courtneym a Hazel Johnsonovcami. Nikto z nás nemal veľa peňazí. V tom čase som nepoberal žiadnu rentu a zarábal som tak na uživenie auta. Chodievali sme do Nashvillu a hrali po putikách. Skupina už vydala album a boli sme dobre známi na bluegrassovom poli.
Sam sa stretol z Bruce Kaplanom, vlastníkom Flying Fish Records počas práce na projekte Vassara Clementa. A dalšou vecou,  ktorú sme urobili, bol album “Fly Through The Country”. Dokončili sme ho v roku 1975 a vyšiel v roku 1976 a to som bol už v kapele rok a pol.
Nebolo to v tej dobe, kedy vznikol Telluride Bluegrass Festival (bluegrassový festival v Telluride)? Nie je to jedna  z prvých dôležitých vecí, ktorú ste urobili?
Áno. V tej dobe už jeden festival prebehol v roku 1974 a usporadúvali ho Fred Shelman, JB Matiotii a Kooster McAllister. Mali kapelu nazvanú Fall Creek Band. Prvý Telluride Bluegrass Festival bol v roku 1974 a bolo na ňom okolo 500-600 ľudí. Chlapci, ktorí založili  tento festival videli New Grass Revival na Winfield Flatpicking Championship rok predtým, ako som sa ku skupine pridal (1973) a  stali sa skutočne veľkými fanúšikmi. Ich veľkým cieľom bolo mať New Grass Revival na ich bluegrassovom festivale. Mali sme sa  stať ich hviezdou číslo jeden. A tak v roku 1975, keď pripravovali 2. ročník festivalu zavolali našemu agentovi. Sam mal telefonát  s Keithom Caseom, ktorý nás zastupoval a povedal “Nejakí blázniví chalani usporadúvajú bluegrassový festival v Telluride”. Sam  reagoval asi ako “čo to je Telluride??”. Ale ponúkali pekné peniaze a po pár argumentoch proti ostatným členom kapely, že ako ďaleko by sme museli cestovať, sme sa rozhodli ísť.
Z 500-600 ľudí z roku predtým bolo 2000 ludí. Bola to bomba! Prišli sme tam, uvideli krásu hôr a všietci k nám boli tak priateľský. Na znak toho, že sme boli akýmsi idolom pre veľa ľudí, ktorí prišli na festival, boli sme privítaný veľmi pekne. A takto to všetko začalo.
Ten rok sme si narobili veľa priateľov. Stretli sme Pastora Mustarda, ktorý mal kapelu s Timom O’Brienom nazanú Ophelia Swing Band. Takže sa už poznám s Timom 22 rokov. Toto je miesto, kde to všetko začalo a vidíš na čo sa to zvrtlo.
Povedz nám o odchode Curtisa a Courtneyho a ich nahradení Pat Flynnom a Béla Fleckom.
No, to je dlhý príbeh, ale rozpoviem ho. New Grass vydal svoj prvý album New Grass Revival v roku 1972 pod Star Day/King Records. V tom čase boli členmi kaplely Sam, Courtney, Curtis a kontrabasista Ebo Walker. Leon Rusell bol v tom čase obrovská  hviezda, vypredávajúci štadióny. V rokoch 1972-73 Leon prišiel do Nashvillu natočiť album Hank Wilson’s Back. Butch Robbins,  ktorý bol druhým basgitaristom v New Grasse, natáčal banjo do niektorej zo skladieb na Hank Wilsonovi. V tom čase chel Leon vystustopať so svojou rockovou show a potom chcel začat pracovať na Hank Wilsonovi. A tak o tom hovoril s Butchom a spýtal sa  ho, či by nepoznal nejakých dobrých muzikantov, čo vedia niečo málo o rocku, ale sú hlavne country/bluegrasovými muzikantmi. New Grass Revival mal na ich prvom albume pieseň Leona Rusella “Prince of Piece”. A tak dal Butch Leonovi album a povedal, že  nielenže pozná nejakých muzikantov, akých potreboval, ale pozná takých, ktorí natočili niektoré s jeho piesní a sú jeho veľkými fanúšikmi. A tak Leon zaplatil letenky, aby skupina priletela do Tulsy, kde žil. V tom čase som ešte nebol členom skupiny. Courtney, Curtis, Sam a Ebo skončili v Leonovej obývačke na audiencii. Okamžite si ich najal. Veľmi sa mu páčili a poprosil ich, aby zahrali aj jeho pieseň, ktorú nahrali na album. Spomínam na Sama, ktorý rozpráva príbeh o tom, ako sa mu triasli nohy, pretože  sedel v Russelovom dome a musel mu zahrať jeho pieseň. A tak, keď mal Leon v roku 1973 obrovské turné po severnej Amerike,  New Grass Revival otvárali každý koncert. Prešli z “malých” New Grass Revivalov na v tom čase najväčšiu rock and rollovú show v Spojených štátoch. O.k.... toto bola náväznosť na Leona Rusella.
Takže teraz je rok 1977-78 a my hráme v Tulse. V tom čase žil Loen v Kalifornii, ale bol na návšteve u priateľky Emily Smith a prechádzali okolo divadla, v ktorom sme práve hrali a zbadajú naše meno na plagáte. Pamätám si na to veľmi dobre, pretože Loen bol jeden z mojich hudobných hrdinov, keď som bol mladší. Takže hráme v tom divadle a vstúpi Leon s Emily. Leon už nebol takou  obrovskou hviezdou, akou bol pred piatimi rokmi. Odvtedy sa pre neho mnoho udialo a myslím si, že bol už chrbtom k tomu, byť  super stár. Akokoľvek, pripojili sme sa k jeho skupine a za tri roky (78-80) sme s Leonom precestovali celý svet. Turné sa volalo  “Rytmus a Bluegrass”. New Grass Revival otváral koncerty, hrajúc asi 35 minút a potom vyšiel na pódium ešte raz s Leonom Russelom, dvoma Africkými perkusionistami, ešte jedným mandolínistom a Bill Kennerom na klávesy. Takto to išlo dva roky. Počas   týchto dvoch rokov Leon robil stále naše vystúpenia kratšie a kratšie, až nakoniec New Grass neotváral koncerty, ale namiesto  nejakého celistvého vystúpenia prišiel New Grass niekde v strede koncertu a zahrali asi dve skladby. No, a toto úplne znechutilo Curtisa a Courtneyho. Cítili to akokeby sa skupina strácala. Skupina sa rozhodla, že skončíme s Leonom Russelom pretože sme potrebovali byť znova New Grass Revivalom.
Bohužial, Curtis a Courtney sa ponáhľali viac ako Sam a ja. Prišli za mnou a Samom a povedali “Ak neskončíme s Leonom hneď,  tak odchádzame”, a že by sme mali isť priamo a okamžite za Leonom a skončiť to. Boli skutočne prekvapení, keď sme povedali  “O.K., tak chodte”. Sam a ja sme zostali naďalej s Leonom ešte 6 alebo 8 mesiacov ako dvojica. Courtney a Curtis sa vrátili naspäť do Kentucky.
Potom sme začali zháňať nových ľudí do kapely. Pat Flynna sme spoznali na Bluegrassovom festivale v Telluride v roku 1978. Bol to  zázračný gitarista. V tom čase žil Pat Flynn v Los Angeles. Hneď po tom ako sme si ho vyskúšali, rozhodli sme sa, že je to on,  ktorého potrebujeme na gitaru. Vyskúšali sme si pár banjistov. Je to skutočne veselá príhoda o skúšaní Bélu. Keď sme skúšal,   Bélu, v skutočnsti on skúšal nás. Sadli sme si a namiesto našich skladieb zahral pár skladieb on. Myslím si, že nás skúšal či dokážeme zahrať Jazz alebo také niečo... bola to sranda. Pamätám si, že jediná vec, čo povedal deň potom, ako sme sa dohodli,  že nastúpi do skupiny bola “Mám otázku...... znamená to, že musím brať drogy?”
S nástupom Pata a Bélu hudba skupiny začala naberať o mnoho progresívnejší smer. Bola to úplná zmena oproti  tradičnému bluegrassu, s ktorým ste začínali. Áno. Bol to riadny skok. Courtney a Curtis boli veľmi dobrými bluegrasovými hudobníkmi, ale Sam a ja sme boli o dosť mladší ako  oni a vyrastali sme počúvaním rock and rollu. Samozrejme, že Sam tiež vyrastal s bluegrassom, ale ja nie. Po hudobnej stránke, keď Pat a Béla prišli do skupiny priniesli so sebou mnoho vecí. Pat bol skelým textárom a gitaristom a Béla bol skvelým banjistom, ktorý písal skvelé inštrumentálky. Cítili sme sa ako keby skupina preradila z dvojky na päťku. Väčšina ľudí, ktorí poznajú New Grass Revival až dodnes, poznajú skupinu práve so Samom, Patom, Bélom a mnou.
Koľko ablumov vydal New Grass Revival s Patom a Bélom?
Náš prvý spoločný album bol “On The Boulevard” pod Sugar Hill. Tento je v súčastnosti jedným z mojich naobľúbenejších. Bol taký  istý, ako keď sme hrali naživo. Nepoužili sme bicie. Vedeli sme, že po rozhovoroch z dôležitými značkami by sme pravdepodobne mohli robiť nahrávky pre country rádio. Tak sme sa rozhodli, že urobíme tento album pre Barry Possa zo Sugar Hill a sami pre seba.   Chceli sme to nahrať akokeby to bolo naživo. O tom ten album hlavne je. Samozrejme, že sme robili nejaké dotáčky, ale je stále   taký, ako New Grass Revival znel naživo, keď si ich počul. Potom sme nahrali tri albumy pre Capitol Records. Niekde medzi nimi sme urobili živý album z Francúzka, ktorý vyšiel pod Sugar Hill. S Bélom a Pat bola skupina pohromade od 1981-1989. Medzitým   sme každý hrali na iných solových projektoch. Ja som vydal sólový album, Sam vydal sólový album a Béla ich vydal 3 alebo 4.
Otázka, ktorá je kladená veľmi často je, prečo sa skupina rozpadla. Takže, prečo sa New Grass Revival rozpadol?
Béla bol v New Grass Revivale 9 rokov. Myslím si, že prvých 4, 5 rokov bol pre to skutočne zapálený, ale stále pracoval na sólových albumoch a jeho víziou toho, čo che robiť sa stali Flecktones. Iba mu chvíľu trvalo násť si chlapcov. Zrazu spoznal Roya a Victora a  to bol začiatok konca. Skutočne chcel robiť to, čo vlastne robí teraz – má vlastnú kapelu a hrá hudbu, ktorú má rád a vychádza z neho. Pokúšal sa skončiť raz či dvakrát predtým, ale prehovorili sme ho, aby zostal, pretože máme rozrobený album alebo niečo  iné. Keď Béla odišiel, nikto z nás nevedel, ako ho nahradiť. Nebol nikto a nemyslím, že stále je niekto, kto by ho mohol nahradiť. Povedali sme si so Samom, (pretože sme už spolu hrali od roku 1974), chceme naozaj začínať znovu? Sam bol na “ceste” 18 a ja  16 rokov plus 200 dní. Prežili sme prekrásny život a hrali sme ľuďom, ktorí našu hudbu milovali. Cítili sme sa ako na začiatku. Taktiež som si myslel, že hneď ako sme sa chceli presadiť v country hudbe, mnoho vecí sa zmenilo. Vždy keď to skupina urobí a hlavne tak divoká akým bol New Grass Revival, musíš začať robiť kompromisy. Musiš začať zaoblovať svoje hrany a robiť veci príliš  komerčne. V tom čase bol Callin Baton Rouge náš najlepší singel a kto vie, čo by bolo, keby... Niekedy si myslím, že keby sme zostali spolu, mohli sme urobiť skutočne veľkú dieru na tomto poli hudby. Ale nezostali sme.
Rozpad New Grass Revivalu bol pre teba dosť tažký, že?
Bolo to tažké, pretože skupina sa stala mojou identitou. Bol som John Cowan, basgitarista a hlavný spevák z New Grass Revivalu.  A zrazu.... som bol nikto. Takto som to vnímal posledných 16 rokov. Myslel som si, že to je to, čím som bol. To je niečo, čo sa   môže stať hocikomu v hocijakej inej práci, ale myslím si, že to viac prežívaš, keď si umelcom a pracuješ na tvorivom poli kvôli   živobytiu.
 

POZNÁMKA:

Celý text Interview s Johnom Cowanom v anglickom originále je dostupný na www.johncowan.com .

The whole Interview with John Cowan in English is available on www.johncowan.com .
 

Preklad - Braňo Zvolenský.