Tak sa opäť skončil jeden z najkvalitnejších festivalov v Európe. Opisovať niektoré kvalitné skupiny by bolo zbytočné, tak aspoň vypíšem, ktoré na tohoročnom festivale hrali: E. G. Revival, Bluegrass Cwrkot, Vabank Unit, Petr Brandejs Band, 50 Fingers, Monogram, Sunny Side, New River Train, Log a slovenský Blueland.
  Z piatkovej scény ma najviac zaujali Blue Station z Jihlavy a Dřevěná tráva s regulérnym tradičným bluegrassom a Lusatian Grass z Českej Lípy. Je to asi prvá česká skupina, v ktorej som počul spievať dve ženské vo vokále a ešte im to aj perfektne autenticky sedelo. Veľkú čast ich repertoáru tvoria piesne od ich gitaristu Tomáša Kejklíčka v anglickom jazyku.
  Sobotňajšia dopoludňajšia "open scena" mala iba štyroch zástupcov, s ktorých dobrý výkon podala iba skupina Black Jack, ktorá by sa skôr hodila do hlavného programu, aby ju ocenila väčšina publika, ktoré sa v tom čase ešte len prebúdzalo po piatkovom jam sessione.
  V hlavnom programe dramaturgovia programu zaradili ešte za svetla väčšinu hviezd festivalu, medzi nimi i Relief z Prahy. Právom sa stali v diváckej súťaži na EWOB v Holandsku víťazmi - veď hrajú ako diabli a spievajú ako anjeli. Kedysi bolo zvykom na Banjo Jamboree, že dopoludnia mali hodinové koncerty štyri súčasné naj... kapely z Čiech. Bol to dobrý ťah usporiadateľov a veľa i dnešných "bg fans" by rado videlo hodinové vystúpenie napríklad chlapcov z Reliéfu a ich zospievaných vokálov.
 Je pekne vidieť v posledných rokoch na festivale Poutníkov z Prahy. Je to vlastne bývalý Blanket i po repertoárovej stránke. Je dobré počuť opäť pánov Kusa, Mendu, Tymiopulosa, Lebedu a Novotného a staré piesne prevažne v českom jazyku, najmä a capella. Petr Kus by mal porozmýšľať o natočení CD s jeho textmi a skupinou Poutníci.
 Stále sa lepšiaci Bluegrass Comeback z Opavy vystúpil hlboko na konci sobotnajšieho programu. Ich gitarista je nanajvýš dobrým uvádzačom skupiny s vlohami komika a rozveseľoval podchladené publikum.
 Skupina, ktorá odohrá asi o niečo viac koncertov než spomínaní Poutníci je Royal Fluch z Prahy. V posledných rokoch nechýbaju na Banjo Jamboree a je to dobre, lebo banjista, spevák a šéf skupiny Martin Mikuláš vždy poteší pekným bluegrassov spolu s kvalitným združením okolo seba.
 Vystúpili štyria zahraniční zástupcovia:
  Holandskú skupinu Spruce Pine som počul prvý krát z ich CD z roku 1994. Vtedy hrali prísne tradičný bluegrass, teraz ale po zmenách v skupine hrajú súčasný bluegrass. Šéfom je gitarista Dennis Schut a hrá so svijimi mladými, ešte školou povinnými, synmi Ralphom na banjo, lead gitaru a Christopherom na kontrabas. Na festivale vystúpili s dobristom z Čiech a mandolinistom Zdenkom Jahodom z Monogramu.
 Potom tu boli dvaja bratia z Belgicka na banjo a mandolínu s kontrabasistom Pavlom Peroutkom. Veľmi talentovaní bratia predviedli zopár inštrumentálok v modernejšom duchu.
 Z USA prišla speváčka a gitaristka, ktorú sprevádzal tiež gitarista a spevák pochádzajúci z Holandska. V jednej recenzii na vystúpenie dvojice Daňo & Dobiaš som napísal: "dokázali, aký kvalitný bluegrass sa dá zahrať vo dvojici, keď sa to vie". Tak toto isté platí i o tomto duu - krásny tradičný bluegrass, gospely a všetko, čo k tomu patrí.
  Trochu z iného súdku boli slovenskí Funny Felows. Old-time music či skôr prisťahovaleckí folklór z prelomu storočia z USA. Pätica "veselých chlapcov" dobre ovládajúcich svoj nástroj a výborný konferans ich huslistu Romana Federeho. V chladnej a upršanej sobotnej noci dobre padol humor v ich podaní a pravdaže i ich hudba.
 Pavel Brandejs z Bluegrass Cwrkotu kvalitne konferoval festival, konečne človek, čo vie, čo je to bluegrass, a má humorné vlohy. To bol vždy chýbajúci článok konferencierov na Banjo Jamboree.

Ľubomír Toman