Začínali na festivaloch na stredozápade a východe Texasu niekedy v roku 1993. Debutovali v roku 1999 na značke Rebel (REB 1752). Šéf skupiny pochádza z Longview v Texase, ale hudba jeho skupiny nie je moderná, ako by sme očakávali. Je to poctivý tradičný bluegrass v cítení 50. rokov. Ich pýchov okrem vokálnej a inštrumentálnej je mikrofón Audio-Technica 4033 RCA 77 Ribbon, na ktorý bol album 'live' nahraný.
Karl hrá na gitaru a spieva vedúce party. Začínal ale na husle, podobne ako jeho starý otec, ktorý ho k hudbe a počúvaniu pravidelných sobotňajších nočných vysielaní Grand Ole Opry priviedol. Začínal so skupinou Southern Heritage, s ktorou vyhral populárny festival Billa Granta v oklahomskom Hugo. Pokračoval na skrátený úväzok s Chubbym Wiseom, Macom Wisemanom... Pred založením vlastnej skupiny bol regulérnym členom gospelovej skupiny z Mississippi Sullivan Family.
Jeho banjista Jake Jenkins je tiež z Texasu, z mesta Minerva, a je najvýraznejšou osobnosťou v skupine po krásnom flattovskom vokále Karla. Hrá perfektné scruggsovské banjo obohatené o vlastné prvky.
Kontrabasistom je Karlov syn Kris, ktorý hudobné nadanie zdedil po otcovi, basa, ako má byť. Lyle Meador je z Alabamy a ovláda perfektnú monroovskú mandolínu. Ku zmene došlo na poste huslí okrem 'starého' Kirka Brandenbergera sa na nahrávke prezentuje Chuck Westerman a mladý Jimmy Campbell.
  Vo vokále počuť Jakea (bariton), Lylea (tenor) a v dvoch gospeloch hosťujúceho Roberta Herringtona.
Je tu osem autorských piesní, ktoré napísali Jake, Lyle, Karl a jeho syn. A tie znejú takisto tradične ako piesne z 50. a 60. rokov: Phillipsova "You're Gonna Miss Me When I'm Gone" alebo Gravesova "Now That You Have Me". Vyniká banjistova "Cold, Cold Love" a mandolinistova inštrumentálka "Juke Joint Boogie" s tzv. 'rockabilly' hard-drive Monroovým štýlom.
  Prvé CD malo nádych hry Flatta & Scruggsa, toto zas Billa Monroa, hlavne preto, lebo použili zdvojené husle.

Ľ. Toman