Všetko to začalo vroku 1970, kedy sa Sam Bush a Courtney Johnson pridali kskupine Bluegrass Alliance, ku ktorej sa neskôr pridal aj Curtis Burch, ktorý vroku 1971 vystriedal Tony Rice-a. Na jesen roku 1972 sa štyria členovia skupiny S. Bush, C. Johnson, C. Burch a E. Walker odtrhli od frontmana Bluegrass Alliance Lonie Pierce-a a založili si vlastnú skupinu New Grass Revival (NGR).
Raná hudba NGR ešte príliš nevybočovala z tradičného bluegrassu, ale cez
to všetko mala skupina problémy sa uchytiť na regionálnych festivaloch
v Kentucky. Zatiaľ, čo v New Yorku sa už podobným smerom uberal Tony Trischka
so svojím Country Cooking bez problémov, v ortodoxnom Kentucky, kolíske
bluegrassu, akosi nemali pochopenie pre chlapcov v džínsach s dlhými vlasmi,
ktorí sa ešte k tomu snažili zaniesť do bluegrassu prvky rocku, bluesu
a ktorých vokálny prejav sa skôr podbal Beatlesu než na klasiskú bluegrassovú
harmóniu.
A predsa sa aj v tomto nie príliš dobrom prostredí podarilo vydať skupine platňu. V roku 1973 uzrel svetlo sveta ich debutový album nesúci len jednoducho meno kapely New Grass Revival, ktorý nezostal bez povšimnutia. Vdety rocková hviezda čislo jeden Leon Russell oslovil skupinu, či by mu nechcela robiť predkapelu na jeho koncertnom turné. NGR samozrejme ponuku prijali a otvorili sa im pódia po celej Amerike. Nemuseli na svojej hudbe nič upravovať, pretože Russell si ich vybral práve pre ich bluegrass.
Po skončení turné si sprovopočiatku mysleli, že sa propri Russellovi dostali do podvedomia väčších gramofónových spoločností a z vierou vo vydanie ich dalšieho albumu rozosielali po spoločnostiach demonahrávky, ktoré sa však vracali bez odozvy. V čase tejto krízy sa pre odchod rozhodol hráč na basu Ebo Walker, ktorého na krátky čas nahradil, inak vyborný banjista, Butch Robins. Od začiatku však v NGR vedeli, že to bude asi len dočasné riešenie.
Konečným riešením pre NGR bolo, keď namiesto Butcha Robinsa nastúpil na post basgitaristu John Cowan. Cowan sa síce narodil v Kentucky, ale jeho hudobný vývoj sa od ranného detstva uberal úplne iným smerom. O bluegrasse Cowan vedel len to, že existuje. Spieval v kostolnom zbore, hraval na trubku, na kontrabas a v trinástich rokoch, keď sa zamiloval do Beatles, sa začal učiť na basgitaru. K NGR ho vlastne priviedlo jedno z ich vystúpení, na ktoré sa išiel pozrieť vlastne len z donútienia. Hudba NGR sa mu veľmi zapáčila a hlavne prejav Sama Busha. Do NGR ho priviedol jeden ich spoločný priateľ.
Keď vstúpil do kapely, nevedel o bluegrasse nič. Musel sa učiť hrať bez bicích, musel sa naučiť ako sa hrá klasická bluegrassová basa. Jediné, čo bluegrassu neprispôsobil, bol jeho výrazný, niekedy až do soulu siahajúci vokalný prejav. S príchodom Cowana sa zvuk kapely výrazne zmenil ako po vokalnej tak aj po hudobnej stránke. Ich hudba sa stáva o mnoho pestrejšou a tým aj vzdialenejšou od tradičného bluegrassu. Túto výraznú zmenu je počuť už aj na ich albume, ktorý natočili necelý rok po Cowanovom príchode "Fly Through The Country" (Flying Fish 1975).
V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa síce NGR stale neobjavuje na ortodoxných bluegrassových podiách, ale bluegrass sa dostáva z ulity v Kentucky v rôznych podobách a čo je hlavné, dostáva sa do podvedomia mladej generiácie, ktorej experimentovanie NGR a im podobných kapiel vôbec neprekáža, ale naopak, prímajú ho s nadšením. NGR sa väčšinou objavujú na zmiešaných folkových festivaloch proti vojne typu S bluegrassom za mier a pod. Veľkoleposť týchto podujatí donucuje NGR laborovať so snímačmi, čím im otvára cestu k novému experimentovaniu so zvukom. Je to počuť na Bushových s fázovaných husliach alebo na mandolíne hranej slideom (slajdom). V tomto období, v roku 1977, NGR natáčajú svoje komerčne najúspešnejšie album "When The Storm Is Over", ktorého hity "White Freight Liner Blues" a "Vamp In The Middle" sa každý den hrajú na rozhlasových staniciach. O rok neskôr vychádza ich prvé Live album z výstižným názvom "Too Late To Turn Back Now" (Príliš neskoro vratiť sa už späť), na ktorom použili materiál z festivalu v Telluride z roku 1977 a v roku 1979 je to "Barren County", ktoré sa však svojou kvalitou k "When The Storm Is Over" len čiastočne približujú.
V rokoch 1979-81 sa NGR opäť pridajú k Leonovi Russelovi, ale už nie ako predkapela, ale ako členovia jeho súboru. V tomto období vzniká aj posledný album v tejto zostave, ktorý je dosť ovplyvnený spoluprácou s Russellom "Commonwealth".
V
roku 1981, tesne pred koncom turné, s pocitom straty identity, pretože
NGR už nevystupuje ako samostatná kapela, ale iba ako súčasť Russellovej
doprovodnej kapely, sa rozhodnú banjista Courtney Johnson a gitarista Curtis
Burch opustiť kapelu. Sam Bush a John Cowan vystupujú nejaký čas len ako
duo a neskôr sa k NGR pridajú dve osobnosti skupiny 80-tych rokov Bela
Fleck (banjo) a Pat Flynn (gitara).
S Patom Flynnom NGR získava skvelého gitaristu, speváka a hlavne textára, odchovaného v countryových štúdiách, ktorý sa objavoval na viac ako stovke nahrávok rôznych muzikantov ako sú Andy Williams, Larry McNeely alebo Phil Everly. Cowan a Bush sa Flynnom stretli na festivale v Telluride v roku 1979 a po odchode Johnosona a Burcha ich predstavy o gitaristovi spĺňal práve Flynn.
Bélu Flecka oslovili Bush s Cowan prave vo chvíli, keď mal so svojou skupinou Spectrum odísť na turné po Japonsku. Po skončení turné sa však Fleck bez váhania pridal k NGR, čoho dôsledkom sa Spectrum okamžite rozpadla tak, ako neskôr sa aj NGR rozpadol kvôli jeho odchodu. Ako hovorí J. Cowan v jednom z jeho interview, prvá Fleckova veta, keď sa rozhodol byť členom NGR, bola: "Hlapci, dúfam, že nemusím brať drogy?". Za jeho excelentnosťou sa skrývala skromnosť až utiahnutosť. Bol úplným kontrastom oproti Bushovému a Cowanovému drsnému výzoru a dlhým vlasom.
Radosť zo znovuzrodenia New Grass Revivalu však prekazila vážna choroba, rakovina krku, ktorá postihla Sama Busha. Naštastie, choroba netrvala dlho a akoby na poctu vyliečenia Sama Busha vychadzajú v roku 1984 dva albumy. Prvý z nich je živou nahrávkou z roku 1983 v francúzkom Toulouse a druhý je štúdiovou nahrávkou, ktorá niesie meno "On the Boulevard". Cowan o ňom povedal, že je to album, ktorý si najviac váži z obdobia, kedy už hrali v novej zostave, lebo je to jediný album na ktorom pracovali ako na živom albume.
Vätšina skladieb na tomto albume bola natočená na jeden krát, bez žiadnych dotáčok. Na tomto albume je počuť, ako sa Revivali dostávajú zase stupeň vyššie. Dali akustickej hudbe úplne iný rozmer. Bez ostychu sa zahrávajú z rozličnými štýlmi, čoho vrcholom je spracovanie slávnej Marleyho reggae skladby "Onle Love/People Get Ready". Po vydaní albumu sa jednotlivým členom dostáva mnoho ocenení od rôzných hudobných akadémií, ale čo je hlavné, otvára im cestu do mamutej nahrávacej spoločnosti Capitol/EMI.
V roku 1986 im Capitol/EMI po uspechu na vystúpení v Nashvillskej Music Row vydáva album už druhý krát pod názvom "New Grass Revival". Nazory na tento album sa líšia. Niektorý hovoria, že bol lepší, iní, že horší ako "On the Boulevard". Rozdiel však bol počuť jednoznačný. Pridali sa bicie. Hoci NGR na svojich starších nahrávkach používali bicie,
bolo ich však počuť skôr sporadicky. Na tomto albume sú však zaradené ako plnohodnotný nástroj k ostatným nástrojom. Niekedy sa až zdá, že ich je tam až mnoho, načo sme v prípade NGR neboli zvyknutí.
V roku 1987 vychádza ďalší album pod značkou Capitol/EMI "Hold to a Dream".
Z tohoto albumu bol cítiť tlak mamutej spoločnosti na komerčný úspech. Preto sa možno hovorilo u New Grass Revivale ako o "nahjorúcejšej novej hviezde country hudby". Prejavuje sa tu však aj nezmyselná diskriminácia zo strany roshlasových staníc, ktoré sa k ich hudbe stavali asi ako: "Bluegrass? V žiadnom prípade.". Niečo podobného už NGR zažili vo svojich
začiatkoch, keď ich v Kentucky "vyhostili" pre zmenu z bluegrassovej komunity. Nashville zasa nepoznal iný pojem ako "country". Cez to všetko sa skladby z tohto albumu objavili v rebríčkoch hitparád a najvyššie sa vyšplhala skladba "Unconditional Love".
