3.júna sa v Mojmírovciach konalo krajské kolo Strunnobrania. Tentokrát som tam nebol ako porotca, ale ako účinkujúci čo mi dalo možnosť pozrieť sa na festival aj z iného pohľadu.
Celé sa to pôvodne malo konať v exteriery na miestnej brokovej strelnici. No počasie rozhodlo, že sa to bude konať vo vnutry v miestnosti s telocvičňovou akustikou. Takže si asi vie každý predstaviť ake obavy som mal z hrania. No na moje prekvapenie bol dobrý odposluch a tak na javisku bolo počuť všetko vcelku dobre a aj sa hralo dobre. Horšie to už bolo so zvukom v sále. Nielenže bol slabý, ale občas som mal pocit že hrám na mobilný telefón. Ale to som si už na Slovensku zvikol, že ten zvuk je často "nie najlepší" a tak ma to neprekvapí.
Rovnako ako štandartný nedostatok peňazí a tak kapely hrali celkom na vlastné náklady. To nieje problem v Bratislave, kde si každý povie že tých 14 korún za MHD vezmi čert, ale v ostatných krajských kolách kde kapely cestujú desiatky, možno aj stovku kilometrov na vlastné náklady. S tým by sa už naozaj malo niečo robiť.
Ako obvikle dominoval folk a country, ale vraj oproti ostatným ročníkom tu bolo ďaleko viac bluegrassu. Nedokážem to posúdiť, nebol som ani na jednom, ale viem, že tento rok vzniklo mnoho nových bluegrassových kapiel.
Celé to otvoril Nitrianský Grund v netradičnej zostave ako trio gitara, basa a banjo. Tentokrát hral Libor Babuliak gitaru a iba v jednej skladbe mandolínu. Nebudem sa k tejto zostave vyjadrovať keďže to banjo som hral ja a rád to prenechám iným. Zdalo by sa mi to neférové.
Hneď po Grunte nastúpila ďalšia nitrianska kapela Flie Stone v ktorej mandolínu hrá už možno bluegrassový bard "Cencuľ".  Je to mladá kapela ktorá tu mala v podstate svoju premieru a tak bolo občas vidieť aj nejakú tu trému. Ale to sa časom poddá, lebo jadro kapely sa očividne už risuje.
Treťou bluegrassovou kapelou bol starý známy Parník z Nových Zámkov. Kapela ktorá oproti ich hraniu spred dvoch rokov spravila značný krok dopredu. Je to ďaleko viac zohrané a šlape to tak ako má bluegrassová kapela šlapať. Je škoda že sa táto kapela nesnaží dostať aj na iné scény a tak aj do povedomia ľudí. Alebo že by ich nikde nechceli ? Tomu neverím. Jediné čo im možno vytknúť je že sa nepoučili a stále hrajú na jeden mikrofón. Ono sa to dá ako šou vrámci jednej skladby v programe, ale ak hrajú celý koncert strácaju takto dosť  na razantnosti a zvuku., keďže mnohé zvukovo zaniká a stráca sa.
A nakoniec by som spomenul ešte tiež nie neznámu tvár Čifa. Ten sa rozhodol pre sólové vystúpenie iba banjo a spev. Keďže som sám banjiosta a viem čo je to k banju spievať, snímam pred ním svoj klobúk, keďže sa pustil do niečoho dosť ťažkého. Naviac zabávať ludí sám, spevom a agresívným zvukom banja je skutočne umenie. Jemu sa to ale podarilo a vôbec mi nechýbala doprovodná kapela. Jeho hraniu nieje čo vytknúť snáď iba naučiť sa svoje hranie aj predať. Ale to vie na Slovensku pramálo kapiel a chce to svoj čas.
Všeobecne potešila plná sála a dokonca postávajúci ludia čo už nemali stoličky kam by si sadli. Nebýva to zvykom. Rovnako ako vkusné upomienkové placky pre účinkujúcich. Uvidíme ktorú z týchto kapiel uvidíme v Banskej Štiavnici, keďže naviac sa SNOC očividne poučila a termín posunula o týždeň neskôr. Takže sa už nebyje s Kopidlnom a je viac ako pravdepodobné že takto vzrastie aj záujem zo strany bluegrassových kapiel.

JaBr.