Príbeh Special Consensusu sa začína v roku 1973, keď sa malá skupinka hráčov schádzala na jam sessionoch v Chicagu. Ako spomína banjista a šéf skupina Greg Cahill, : mali z hrania veľa zábavy, učili sa ako sa má hrať bluegrass a hlavne mali radi akustickú hudbu.
  ,,Skupina“ bola obľúbená medzi tamojšími študentámi  a striedali názvy ako Buffalo Chip String Band alebo Coon County Doo Dah Boys. V tej dobe hrali bluegrass, newgrass, swing a old-time rock & roll.
  Až na jednom čisto bluegrassovom sessione na jar 1975 zmenili názov na The Special Consensus Bluegrass Band. Pôvodného gitaristu Jim Ibergera a mandolinistu Jeremy Ravena po roku strieda Ed Walch a Wally Vispoel. Skupinu dotvárali spomínaný Greg, kontrabasista Marc Edelstein a huslista, tiež s ročným pôsobeným, Jim Hale.
  Expanzia skupiny mimo región nastala na konci roku 1978, keď sa dostali na stredozápad a natočili dve inštrumentálky pre Tin Ear Records (klasiku Black Mountain Rag a Cahillovu Big City Ramble. O rok im spoločnosť vydala prvé LP s názvom Special Consensus Bluegrass Band (TE 33002).
 V roku 1980 vyšlo prvé sólové LP Grega ,,Lone Star“ u Chicagskej Rabbitt Records na ktorom mu vypomáhali Jethro Burns a Byron Berline.
  V 1983 sa vrátili do štúdia Bill Landowa a nahrali druhé LP tento krát pre Acoustic Revival Records (AR 33009) s názvom Blue Northerns. O dva roky neskôr si skrátili názov na The Special Consensus.
  V roku 1986, po zoznámený sa s Pat Martinom, natočili LP pre jeho novú, Kentucku značku Turquoise Records ,,Freight Train Boogie (TR 5056). A LP hostoval huslista Glen Duncan. U Turquoise pokračovali s vydaním albumov ,,A Hole In My Heart“ (TR 5066, 1989), ,,Hey, Y´ All“ (TR 5076, 1991) a ,,Green Rolling Hills“ (TR 5089, 1993).
  V roku 1991 sa dostali na svoju prvú medzinárodnú koncertnú šnúru do Fínska, Nemecka, Holandska a Švajčiarska a o tri roky ako reprezentanti USA v programe IAPN (International Arts Programming Network) do exotickej Južnej Ameriky (Argentína, Chile a Uruguay).
  Po natočený projektu ,,Roads & Rails“ (v 1994) založili vlastnú spoločnosť Shy Town Records, lebo značka Pat Martina prestala fungovať. Album vydali v roku 1995 (STR 1001) a o rok na značke Tom Riggsa Pinecastle Records ,,Strong Enough To Bend“ (PRC 1057). Po tri roky opäť hrali v Európe a to na Britských ostrovoch.
 Ďalší projekt pre Pinecastle Records bol ,,Our Little Town“ (PRC 1083) v roku 1998 a pieseň z albumu ,Blue In The Blue, sa dlho držala v hitparáde Bluegrass Unlimitedu na predných miestach.
  V roku 1999 prichádzajú do skupiny dvaja nový členovia a to na kontrabas Tim Dishman a mladí multi-inštrumentalista z Kentucky Josh Williams na mandolínu, ktorí na najnovšom projekte skupiny ,,25TH Anniversary“ (PRC 1101) sa predstavil i po speváckej stranke a to vo všetky štyroch vokáloch7.
  O veľkom posune vo vokále svedčí i fakt, že spievajú všetci členovia skupiny na projekte. Väčšinu lead partov spieva gitarista Chris Walz. Prvých dvanásť piesni je originálnych (natočených v roku 2000, producent Mark Schatz) a druhá časť CD (osem piesni) je výber s ich vydaných LP.

Ľubomír Toman