Ako každý rok aj tento sa v Banskej Štiavnici konalo 14. - 15. júla celoslovenské finále festivalu folkovej country, trampskej a bluegrassovej hudby. Tento rok som ho videl nielen z pohľadu diváka, člena poroty, ale aj účinkujúceho, keďže sme tam s kapelou hrali ako hostia..
Množstvo problémov, ktoré nielen tento festival, ale asi všetky festivaly podobného ducha majú (hlavne nedostatok financií) sa nakoniec na moje prekvapenie na kvalite vôbec neodzrkadlil. Neskutočne vyrovnané výkony kapiel a muzikantov, dobrý spád programu a dramaturgia, zaujímaví hostia a naviac vcelku uspokojivé počasie (aspoň žiadna prietrž mračien) sa podieľali na tom, že bežný, hlavne folkovo zameraný divák odchádzal iste spokojný.  No Zvonky sú zamerané na bluegrass a tak aj Strunobranie ma tu zaujíma zo strany bluegrassu. Ako som už vravel, celkovo to bol skutočne úspešný ročník, s hromadou skvelých kapiel a usporiadatelia môžu byť spokojní, ale ako bluegrassový divák a muzikant som bol skôr sklamaný. Tri bluegrassové kapely (dve súťažiace a jeden hosť) z asi 30 kapiel a sólistov, z ktorých jedna dokonca oficiálne z javiska vyhlásila, že tu je určite poslednýkrát, je pramálo. Pritom bluegrassových kapiel je v súčasnosti na Slovensku viac ako 30. A mnohé sú skutočne špičkové. Ani na krajských predkolách ich nejako viac nebolo. Jedným z dôvodov je nešťastný termín, čo sa kryje s Banjo Jamboree v Kopidlne, kam každá bluegrassová kapela ide radšej, keďže to je legendárna mekka bluegrassu už viac ako 20 rokov. Neviem, nakoľko sa dá  či nedá ovplyvniť termín, ale pokiaľ sa nespraví kompromis, Strunobranie bude stále viac čisto trampsko folkovou akciou s ojedinelým náhodným výskytom bluegrassu podobne ako je Zahrada. Čo, myslím si, je škoda nielen pre samotný festival (aj keď ako folkový je skutočne kvalitou kapiel na dobrej úrovni), ale aj pre samotné bluegrassové kapely.
Toľko ako bluegrassový divák. Ako bluegrassový muzikant a účinkujúci, musím vysloviť veľkú chválu usporiadateľom, čo do zákulisných náležitostí. Skvelá organizácia ma dosť prekvapila. Promptné a hlavne absolútne bezproblemové (aspoň za našu kapelu) vybavenie všetkých formalít prezentácie, cestovného, ubytovania a podobne bolo skutočne ukážkové. Dúfam a predpokladám, že podobné skúsenosti mali aj ostatné kapely. Horšie to už bolo so samotným ubytovaním. Jeho úroveň bola dosť boľavá. Nedalo by sa ani povedať, že skautská. Ošarpané poschodové postele, pre celú chodbu či poschodie spoločné sprchy (bez teplej vody) a záchody nie práve naj.... Ak sa chcela nejaká kapela pokojne po vystúpení vyspať, mala smolu. Hluk brnkajúcich a jačiacich folkerov, čo si na chodbe internátu rozložili svoje "vigvamy", bolo trocha silné kafe aj na môj dosť tolerantný žalúdok. To nevravím o celkovej čistote. Ale na Slovensku to je asi tak. Takéto ubytovanie som zažíval za dôb hlbokej totality na amatérskych akciách typu Zaprášené cesty, kam sme ako "mladíci" chodili iba z nadšenia a spávali hoci v telocvični vo vlastnom spacáku. Dnes je však iná doba. Netreba hneď mnohohviezdičkový hotel, ale istú úroveň áno. Sme muzikanti, niektorí viac, iní menej profesionálni, ale rozhodne účinkujúci.
No a ten asi najväčší problém, za ktorý zrejme tiež nemôžu priamo usporiadatelia, bol zvuk. Býva žiaľ zvykom, že zvuk na festivaloch je problém, ale Štiavnica prekonala všetky moje očakávania a obavy. Je celkom zábavné hrať po pamäti a počítať si takty, aby sa muzikant zorientoval v skladbe, čo práve so svojou kapelou hrá. Akustickú muziku jednoducho nemôže zvučiť človek, čo o nej nemá ani páru a naviac zrejme v živote okrem svojej barovej kapely na nejakej svadbe nič iné nezvučil. Aspoň tak mi celý zvuk pripadal. Ak sa mýlim, hlboko sa ospravedlňujem, ale v tom prípade sa treba zrejme lepšie naučiť, na čo tie čudlíky a svetielka na tom mixe sú. A viem, že takýto názor mám nielen ja. Keď naviac kolegovi z inej kapely, čo v dobrej nádeji príde za ním s radou, že tamto by chcelo viac výšok, odpovie majster zvukár: "A čo ti dr....." - niet viac čo dodať.
Čo záverom. Strunobranie má svoju tradíciu a čo do folku a trampskej hudby je to skutočne skvelý festival s dobrou organizáciou a perspektívou (až na tie drobnosti týkajúce sa zrejme aj folkových kapiel), ale čo do bluegrassu tu treba čosi zmeniť, inak skutočne časom účasť bluegrassovej kapely bude skor raritou než tradíciou. A je to škoda, lebo úroveň folkových a trampských kapiel tento rok ako aj po iné roky bola skutočne dobrá a vyrovnaná s kvalitou bluegrassových, ktorých je rozhodne viac..

JaBr