V sobotu 8.5.1999 sa konalo v Banskej Bystrici prvé oblastné predkolo festivalu Strunobranie, ktoré sa koná pod záštitou Slovenského národného osvetového Centra. Nebudem tu písať o festivale ako takom, o tom niekedy neskôr. Chcem napísať iba zopár riadkov o tomto prvom predkole a o grassových kapelách čo na ňom hrali.
    Prehliadka sa konala v priestore Stredoslovenského Osvetového strediska v Banskej Bystrici, a ako obvykle u podobných súťaží, na ktoré nie sú nikdy peniaze v podstate bez akejkoľvek reklamy. Jediné plagáty čo som si všimol boli priamo na kulturáku. A zrejme práve preto zívala sála prázdnotou. Predpokladám však, že na večernom country bále (ktorý som už ale nevidel) bolo ľudí dosť. Toto je totiž slovenská tradícia a tak si myslím, že tak malá divácka účasť nebola iba pre mizivú reklamu. Nikde na javisku žiadne logo nejakého sponzora (predpokladám, že v Banskej Bystrici jestvuje aspoň jeden obchod s hudobnými nástrojmi či CD) a tak kapely hrali vlastne za podanie ruky. Ale o tom bolo toho už napísané dosť (aj vo Zvonkoch) a keď sa niekto nepoučí na prvýkrát, nepoučí sa ani na ďalší, sponzorovať nebude a nemá zmysel o tom znova písať.
    To však dosť vynahradila celková atmosféra, nielen na samotnom koncerte, ale aj v zákulisí. Sejšnovanie, debaty, z každej šatne hra nejakej kapely, proste to, čo k muzike a festivalu jednoducho patrí. Lebo práve tu sa nie je problém stretnúť či si zahrať s ľuďmi, ktorých ste možno aj rok nevideli, niečo čo mi v Bratislave dosť chýba na podobných akciách..
    Čo ma prekvapilo najviac, však bola pomerne vyrovnaná úroveň   až na Grassland, ktorý je o viac ako jednu triedu inde ako ostatné kapely.
    Večer otvorila breznianska formácia Vašo band. V prvej chvíli som si myslel, že je to Vodopád, keďže v tejto zostave hrali nielen niektorí členovia Vodopádu (banjo, mandolína), ale aj hudba mi miestami dosť pripomínala štýl breznianskeho Vodopádu. Bola to ich premiéra a mať tak viac šťastia so zvukárom a trocha lepšie pracovať s mikrofónmi, bolo by to celkom fajn.. Čo mi však nedá im nevytknúť je , že na koncerte sa nikdy skladba neuvádza s poznámkou "dúfame že sa nám podarí a že ju nepokazíme". Tým totiž podaktorí diváci práve viac nastražia uši a hlavné istá profesionalita aj keď sme amatéri.
    Čo ma veľmi príjemne prekvapilo, bola ďalšia kapela Pltníci, ktorých vek sa pohyboval od 14  do 40 rokov. Slušné výkony, žiadne tlačenie sa niekam nad svoje možnosti a repertoár od folku, cez bluegrass až po rock. Zaznela tu dokonca "Love Hurts", pôvodne countryovka, ktorú preslávil rockový Nazareth, alebo zaujímavá skladba, ktorej názov mi ušiel a kde spev doprevádzal iba kontrabas. Mal som dokonca možnosť si nostalgicky spomenúť na golden éru BG Albumu keď v ich podaní zaznel "Dážď" (Rain od Chose Felisiana) ktorú Kata Pořízková s nami naspievala na platňu  "Keď vchádza ráno". Teší to hlavne preto, že je to dôkaz, že skladby BG Albumu sú stále živé.
    Grassland - k tomu nie je čo dodať. Je to kapela, ktorá je už inde a patrila skôr medzi platených hostí, než bezplatných súťažiacich. Rozdiel v úrovni oproti ostatným kapelám bol značný. A či to už bola ich stará skladba "Túlavé topánky", alebo Love Please Come Home, bolo to všetko  jednoducho dobré. Vyrovnaný čistý vokál, dynamická a razantná hra, zemitý bluegrass ala Kentucky Colonels či The Dillards s perfektnou prácou s mikrofónmi. Škoda večných problémov, s obsadením tejto kapely a zrejme aj preto s málo hraním pred ľuďmi. Snáď už im to teraz konečne vyjde. Majú momentálne medzi sebou jedného z najlepších banjistov na Slovensku, jednoznačne najlepšieho mandolinkára na Slovensku,   výborného speváka a gitaristu a veľmi dobrého a presného basistu. Patrilo by sa už vydržať.
    No a posledná grassová kapela bol Wrkoč. Tentokrát bez mandolíny a s husľami. štandardné výkony tak ako ich už poznám z predchádzajúcich počutí. Husle však boli veľmi príjemným oživením a zmenou soundu. Jedine čo mne osobne trocha vadí, že sa snažia kopírovať starých Poutníkov. Je to môj čisto subjektívny názor, pretože, keď to tak chcú, ja to jednoducho akceptujem.
    Celkovo som bol na jednej strane síce príjemne prekvapený, že sa na javisku objavujú muzikanti, ktorých nástroje sú často väčšie ako oni sami, na druhej strane však, je všetko po starom.

Ján Bratinka - 1999