V sobotu 22. mája sa konalo v malej dedinke
Mojmírovce pri Nitre ďalšie predkolo Strunobrania za Nitriansky kraj. Veľmi
príjemné prostredie miestneho kulturáku, pomerne dosť divákov a fajn atmosféra
tak trocha asi aj vďaka tomu, že v tejto lokalite Slovenska je značne silné
trampské zázemie. To sa odzrkadlilo aj na zložení kapiel, kde trampská
hudba silne prevyšovala. No nejaký "modrý grass" tu predsa len bol.
Nikomu asi netreba predstavovať nitriansku kapelu Grunt (Libor Babuljak,
Jožo Raucina, Martin Kalinka. Milan Obuch) pod vedením dvoch skúsených
muzikantov Libora Babuljaka a Milana Obucha. Kapela, ktorú som tiež rok
nevidel a bol som prekvapený, aký skok urobila. Libor vymenil gitaru za
mandolínu a tým sa zmenil celkový zvuk. A rozhodne len k dobru. Tradičný
repertoár, tradičný bluegrass, tradičný zvuk a tradične dobre. Osobne na
mňa dosť zapôsobil práve Libor Babuljak. ktorého spev je podľa mňa veľmi
dobrý a má to "čosi", čo mnohým bluegrassovým spevákom na Slovensku chýba.
Zaujímavá bola aj ich voľba spevu a hrania na jeden mikrofón, za
ktorým doslova "plávali" na javisku a dosť tak oživili svoje hranie. Hneď
som si spomenul na videonahrávky pánov Flatta a Scruggsa - z ktorých to
asi títo "Nitra Mountain Boys" odkukali. Najviac si však šplhli tým, že
boli prvou kapelou, ktorú som tento rok videl, čo nehrá tie nešťastne festivalové
povinné cviky.
Ďalšou kapelou, ale z celkom ineho súdku bola nová mladá kapela z Nových
Zámkov, vraviaca si "Parník". Trocha chaos s aparatúrou pre ich neskúsenosť,
no tak či tak ma prekvapili, čistotou a celkovým výrazom, ako aj výkonom
hlavne huslistky a banjistu. Pekné vokály a jednoduchý nikam sa netlačiaci
bluegrass. A čo ako u porotcu si šplhli skladbami "Zlatý dážď" a "Tvár
zo snov" z posledného CD Čas letí od bývalého BG Albumu (to som si prihrial
polievočku). Prekvapila ma hlavne však tým, že asi žiaden muzikant by nepredpokladal,
že v Nových Zámkoch sa hrá bluegrass a že sa hrá tak dobre. Ešte čo to
treba doladiť, ale tak o rok ? Kto vie ?
Veľa grassového tu nebolo, no to málo bolo dobré. Pokiaľ sa dobre pamätám,
v Nitre bývalo vždy viac muzikantov ktorí sa ale vytratili kto vie kam.
Možno aj vďaka tradičnej absencii peňazí a absencii akéhokoľvek sponzoringu.
Slovenskí podnikatelia sa zrejme nikdy nepoučia.
Hneď na druhý deň sa konalo ďalšie kolo v Čereňanoch pri Partizánskom.
Tu napodiv sponzori boli. Amfiteaáer v prestavbe bol plný ľudí ako zatiaľ
nikde inde. Koniec koncov táto muzika tu má svoju tradíciu. Bolo to však
prvé kolo, ktorým som bol priam sklamaný. Nie kapelami. Tých tu bolo dosť
a dobrých. No bola tu iba jedna jediná zblúdilá bluegrassová ovečka Tieň
z Trenčína, ak neberiem do úvahy aj "Čohčiarov", ktorí svojim spôsobom
v podstate tiež hrajú bluegrass. Aj keď trocha v inom duchu. No to čo hrajú,
hrajú na slušnej úrovni. Mrzí ma akurát, že sme ako porota meškali a tak
som si nemohol v kľude vypočuť ich celý program, ale iba posledné 3 skladby.
Tieň je stabilne dobrá kapela a nemať smolu so zvukárom, čo asi prvýkrát
v živote videl nástroje, z ktorých netrčí žiaden kábel a čo očividne ho
to zaskočilo, bolo by to ešte lepšie. Skromná kapela, ktorá sa nikam netlačí
a pritom hrá dobre. Hrá hlavne preto, že ju to baví a hrá to, čo ju baví.
Takže z nich som sklamaný rozhodne nebol. Sklamala ma hlavne práve
tá absencia ostatných ladených do modra. Táto lokalita je známa množstvom
dobrých bluegrassových muzikantov a kapiel. Práve s tohoto slovenského
"Kentucky" pochádzajú podľa mňa bluegrassové špičky ako Minigrass či bratia
Dobiášovci. V podstate sa práve tu zrodil slovenský bluegrass keď
Braňo Blahovec a Jaro Nečesaný dali dohromady Dubnický Krok a šírili s
ním bluegrassovú osvetu po celom Slovensku. Dúfal som, že sa mnohí
z nich prídu aspoň pozrieť, ak už nie si zahrať. Nejako som si asi zvykol
všade stretnúť Braňa. Škoda. Počul som že sa niektoré kapely rozpadli,
ale čo tie ostatné ? A tak som si štyri hodinky tíško počúval v kútiku
slnečného amfiteátra pekne v tieni folkových pesničkárov a popíjal svoj
multivitamínový Deitík.
Ján Bratinka 1999