Reštaurované
Karolínske divadlo, sobota 13. februára - zdalo sa, že Rhondu Vincent
ako aj Seldom Scene inšpirovala ich prítomnosť v starom kultúrnom dome.
Kým sa publikum zhromažďovalo, na plátne premietali TV vystúpenie Flatta
& Scruggsa.
Vystúpenie bolo tiež zakončené projekciou posledného vystúpenia Johna Duffeyho s piesňou „Wait a Minute".
Stalo sa to práve po strhujúcom úspechu vystúpenia a predtým ako sa Scene vrátili na javisko aby opäť pridali. Ben Aldridge bol viditeľne dojatý keď videl a počul Veľkého Duffyho opäť na scéne.
Vráťme sa späť do 23.novembra 1996. Niekoľko dní pred Duffeyho smrťou (10. decembra), SS vystupovali na tom istom javisku pre OMS. Aké ticho a mrazenie sa rozhostilo okolo nás keď sa premietnutý obraz Duffeyho opäť ujal velenia na scéne! A bolo v tom trochu smútku, keď sa Scene vrátili na javisko s prídavkom. Ben povedal, že John naozaj skupinu nikdy neopustil. Zaspievali "Fair and Tender Ladies" z CD Dream Scene, ale na mandolínu hral Lou Reid. Lou Reid hral naozaj výborne, samozrejme, ale s obrazom Veľkého Johna Duffyho strácajúcim sa na horizonte za ním, nemohli sme si pomôcť, ale chýbal nám ten majstrovský tenor Duffeyho ako (crack of lightning) úder hromu, a tiež drsná chrapľavosť/hrubá drsnosť jeho nízkych tónov.
Jeho
duch, smutný zvuk piesne spolu s bluesovým prevedením prvého verša
v podaní Dudleyho Connella a bezchybnosť posledného verša v podaní
Freda Traversa,to všetko fascinovalo publikum. Ak by sa publikum dožadovalo
pridania, nebolo by to možné, pretože záver vystúpenia bol úplne dokonalý.
Zažali sa svetlá a balkón, kde som sedel, sa vyprázdnil ako kostol po pohrebe.
Nikto nechcel tú chvíľu narušiť. Keď som sa pridal k davu poslucháčov vychádzajúcich
z uličky, chýbal mi Duffey a bol som vďačný Seldom Scene, že zostali spolu,
aby v ten večer mohli hrať, a že sa predtým znovu dali dohromady,
aby nahrali CD Dream Scene.
Tiež som si želal, aby Duffy akosi zostúpil z Neba a zaspieval nám „The Boatman" ako to urobil v roku 1996. Uvažoval som aký je Lou Reid odvážny, že zaujal Duffeyho miesto a veľkorysý, že zahrnul niektoré „kúsky" Johna do svojej mandolíny v niektorých skladbách a tak ako dnes, ustúpil o krok z radu, aby sa na Duffeyho spomínalo s láskou. To je kapela! To je vystúpenie!
