Samota - (Sentence) - Text : S.Valach


1.    	Do ulíc dnes prázdnych vchádza tieň
	a dážď skrápa rám okeníc
	už lúči sa ďaľší chmúrny deň
	po oknách steká prúd sĺz sťa z líc.

2.    	Sám hľadí na chrbát štíhlych striech
	a smútok sa vkráda do očí
	už dávno mu neznie známy smiech
	chladná tvár vrások pár v obočí.

R.    	Pozná váhu smútku čo páli
	za záclonou má prístav snov
	a v prázdnych stenách dávno spí
	márna túžba rozprávať sa s ňou.

3.    	Je sám noc plná prázdnych chvíľ
	zas trápi ten tichý spoločník
	chce zabudnúť však nemá k spánku síl
	tichý dážď dopadá na chodník.

	Dážď dopadá na chodník.